V rámci práce v neziskovej organizácii Tlakový hrniec sa okrem prednášok o témach ako manželstvo a neplánované tehotenstvo venuješ aj pornografii. Prečo je podľa teba dôležité zaoberať sa ňou, obzvlášť v prostredí mladých ľudí?
Pretože vnímam sexualitu ako veľmi dôležitú časť ľudského života a zdá sa mi kľúčové, aby sme ju vedeli uchopiť za správny koniec tak, aby nám slúžila. Myslím si, že pornografia priamo podrýva alebo sabotuje zdravý postoj k sexualite. Úprimne verím tomu, že ľudia, ktorí často sledujú pornografiu, sa istým spôsobom okrádajú o radosť, ktorú by inak mohli cítiť zo sexuálneho spojenia s milovanou osobou. Okrem toho si myslím, že porno priemysel sám o sebe je veľmi nebezpečný. Ako niekoho, kto pracoval v marketingu niekoľko rokov, ma dosť vyrušuje, že svoj marketing mieria buď na deti alebo tak, aby deti boli sexuálnym objektom pre dospelých.
Majú dnes mladí ľudia dostatok informácií o pornografii a jej prípadných hrozbách alebo skôr veria rôznym mýtom?
Aj aj. Povedala by som, že mladí ľudia majú veľa informácií o škodlivosti pornografie. Niekedy som úplne prekvapená z toho, že dokážu citovať výskumy, dáta a štatistiky. Dosť dobre vedia pomenovať, prečo môže mať na nich negatívny vplyv, no myslia si, že v ich prípade to bude inak, že práve im až tak neškodí.
Akým mýtom o pornografii mladí veria a aké argumenty ich utvrdzujú v tom, že sledovanie pornografie je v poriadku, dokonca až prínosné?
Spomeniem možno najčastejší paradox, s ktorým sa stretávam. Keď sa mladých ľudí pýtam, či ich pornografia ovplyvňuje negatívne, tak povedia „áno“, pretože sa z nej človek učí nereálne veci. Keď sa ich však spýtam, či má pornografia aj nejaké pozitívne vplyvy, tak povedia, „áno“, pretože sa človek z nej môže učiť. Čiže jedným dychom povedia, že to, čo sa z porna učíme, je zároveň dobré aj zlé.
Možno najčastejší mýtus, ktorému veria, je, že pornografia ubližuje len ľuďom, ktorí sú ešte príliš mladí a nemajú si s čím porovnať, ako má či nemá vyzerať sexuálna intimita. Keď sa rozprávam napríklad so sedemnásťročnými, tak oni mi povedia: ,,My už vieme, ako má sex prebiehať. Tomu, čo je v porne, už dávno neveríme, nemá to už na nás negatívny vplyv, a preto ho môžeme pokojne pozerať.“ Ja sa potom usmejem a rozoberáme ďalej, či je možné, že to, čo pozerajú, ich aj napriek všetkému naďalej ovplyvňuje.
Najčastejší mýtus je, že pornografia ubližuje len ľuďom, ktorí sú ešte príliš mladí a nemajú si s čím porovnať, ako má či nemá vyzerať sexuálna intimita.
Aké sú podľa teba najväčšie nástrahy pornografie na oblasť psychického či fyzického zdravia?
O dievčatách môžem napríklad povedať, že ak pozerajú pornografiu, tak je to kvôli tomu, že si nie sú isté svojou hodnotou. Možno je to do istej miery počas dospievania aj pochopiteľné. Avšak je veľmi smutné, ak svoju hodnotu hľadajú vo videách, ktoré produkuje práve porno priemysel. Je predsa známe, že tento priemysel ženy skôr vykorisťuje a ponižuje. Je to akoby si povedali: „Neviem, ako chcem, aby sa muži ku mne správali, ale zdá sa, že chlapcom sa porno páči, preto čím rýchlejšie si osvojím správanie žien v porne, tým lepšie.“ Chlapci si napokon povedia niečo veľmi podobné. Obe pohlavia sa takto učia vzorec, ktorý tu diktuje porno priemysel za účelom vlastných ziskov.
Spomeniem príklad aj v súvislosti s fyzickým zdravím. Nedávno som dočítala knižku Your Brain on Porn od neurovedca Garyho Wilsona, v ktorej priamo spája sledovanie porna s erektilnou dysfunkciou. Píše, že od roku 2010 šesť štúdií potvrdilo, že každý tretí mladý muž (pod 40 rokov) má problém s erekciou. Zatiaľ čo štúdie v rokoch 1948 až 2002 zaznamenali len 2 % – 3 %. Mnohí sledovatelia porna však trpia erektilnou dysfunkciou len vtedy, keď majú mať reálny sex s reálnou osobou. Pri porne totiž tento problém nemajú.1 Je to podľa mňa tragické. Ako tento fakt pridá na sebavedomí mladým mužom?
Existujú nejaké účinné preventívne prostriedky v rámci zamedzenia vzniku pornografickej závislosti u mladistvých?
Je to podobné ako aj pri inej závislosti, aj keď pornografia je určite špecifická v tom, že je veľmi vysoko návyková. Podobá sa závislosti na nezdravom jedle, pretože náš mozog je naprogramovaný tak, aby sme pudovo vyhľadávali aj sex aj jedlo na to, aby sme prežili. Z tohto dôvodu je pornografia omnoho návykovejšia ako napríklad alkohol alebo drogy. Náš mozog sa totiž nevyvinul na vyhľadávanie alkoholu alebo drog. Pri pornografii je to až 30 % užívateľov, ktorí sa stanú závislými, zatiaľ čo pri drogách a alkohole je to okolo 10 %.
Čo sa týka preventívnych prostriedkov u mladistvých, tak si myslím, že nie je dobrá cesta niečo zatrhnúť a zároveň to nenahradiť niečím iným. Rada pre rodičov je teda ponúkať deťom vhodné alternatívy, ako využívať voľný čas. Čím viac študujem nelátkové závislosti, tým viac som presvedčená o tom, že pornografia nie je len sexuálny stimul, ale tiež útek od života, konkrétne od vzťahov. Zažívať intimitu s pornom, nech je akokoľvek zvrátená, je totižto stále jednoduchšie, ako žiť reálnu intimitu. Vytvárať a udržiavať reálny vzťah s reálnou osobou prináša riziká a výzvy, s ktorými sa treba vedieť priebežne vysporiadať.
Pornografia nie je len sexuálny stimul, ale tiež útek od života, konkrétne od vzťahov.
Najlepšia prevencia je preto vychovávať svoje deti tak, aby boli schopné vytvárať hlboké intímne vzťahy. Myslím tým kamarátske vzťahy, v ktorých sa budú cítiť autenticky a zažívať pocit spolupatričnosti. Čím viac sa rozprávam s ľuďmi, ktorí sú závislí na čomkoľvek, tým viac rozumiem tomu, že sú závislí, pretože cítia túžbu po intimite, ktorú nedokážu naplniť. Túžia niekam patriť, ale oni nedokážu k nikomu patriť, k nikomu sa priblížiť. Môže to byť napríklad kvôli traumám a zraneniam, ktorých vyliečenie je často dlhý a komplikovaný proces. A hlavne bolestný. Preto je jednoduchšie hľadať úľavu v droge či alkohole. Pri pornografii, hoci ponúka iluzórnu intimitu, zažíva človek aj úľavu, aj útek, aj slasť. To je dokopy slušná náplasť na osamelosť, strach, či odmietnutie.
Dá sa teda povedať, že potreba sledovať pornografiu vzniká z pocitu osamelosti, no v skutočnosti vedie k ešte hlbšej izolovanosti?
Áno a potom je to uzavretý kruh závislostí. Čim viac je človek izolovaný, tým viac si to potrebuje kompenzovať, napríklad aj pornografiou. Čím viac ju však pozerá, tým viac je izolovaný a tým menej zručností sa naučí na to, aby dokázal vytvoriť a udržať s niekým vzťah. Samozrejme, nehovorím, že všetci užívatelia sa stanú závislými. Ak však majú spomínané predispozície, napríklad sú ťažkí introverti a nie sú schopní nadväzovať sociálne kontakty alebo sú veľmi zranení od rodiny či kamarátov a niečo ich ťahá do izolovanosti, tak to je presne vzorka ľudí, ktorá bude mať väčšiu šancu prepadnúť závislosti, či už na porne alebo niečom inom.
Niektorí ľudia argumentujú tým, že siahajú po pornografii len preto, lebo aktuálne nemajú partnerský vzťah a porno im môže dočasne pomôcť vykompenzovať si nedostatok intimity, či pripraviť sa na budúci vzťah. Prečo to nie je správna voľba?
Myslím si, že porno priamo sabotuje našu kapacitu žiť s niekým intímne. Porno priemysel sa tým dokonca ani netají. Viac menej tvrdí, že intímne vzťahy s reálnymi osobami sú len na príťaž. Vo výročnej správe najznámejšej porno stránky je napríklad zmienka o tom, že ich diváci vďaka realisticky zobrazenému porno zážitku dostanú všetko, čo potrebujú. Dokonca ich tým ušetria od problémov, ktoré prináša skutočný svet. Priamo nabádajú ľudí k tomu, že popri ich videách bude pre nich skutočný partner zbytočnosťou.2 Ak človek zvykne mať sex ,,s pixlami na obrazovke“, tak sa učí vzorce, ktoré sú nekompatibilné s intímnym vzťahom so živým človekom. Skutočný partner je predsa vesmír sám o sebe, ktorý môžeme a musíme objavovať, ak chceme s ním zažívať blízkosť. Mať pornosex a milovať sa s niekým, sú dve úplne odlišné veci. To prvé nás nedokáže pripraviť na to druhé.
Podľa rôznych štúdií majú muži sledujúci pornografiu problémy s nadväzovaním vzťahu s reálnou ženou. Čo je tým dôvodom?
Rozprávala som sa už s mnohými osobami, ktoré otvorene priznali, že sledujú pornografiu, no nestretla som sa s nikým, kto by bol na to hrdý. Ono to vychádza z vnútra. Ak človek opakovane robí aktivitu, za ktorú sa hanbí alebo vie, že to nie je úplne v poriadku, bude mať o sebe slabý sebaobraz. Aké potom môže nadväzovať kontakty? O to horšie, ak už závislosti prepadol a vie, že nad ňou nemá kontrolu. To nikomu na sebavedomí nepridá.
Vedia užívatelia porna, čo znamená skutočná partnerská intimita alebo o nej majú skôr skreslené predstavy?
To sa neodvážim posúdiť. Pravdepodobne to závisí od toho, čo človek zažil ešte pred vystavovaním sa pornografii a ako intenzívne sa jej vystavoval. Keď sa rozprávam s dospelými mužmi, tak zisťujem, že oni vedia, ako intimita vyzerať má. Dokonca po nej bytostne túžia, ale mnohí, žiaľ, nie sú schopní ju dosiahnuť. Myslím si, že ľudia, ktorí sledujú pornografiu, sami seba oberajú o erotický náboj, ktorý by inak pri sexuálnom kontakte vnímali.
Vezmime si príklad mladého chlapca, ktorý prvýkrát zatúži po nejakom dievčati. Keď sa prvý raz dotkne jej ruky alebo vlasov, tak prirodzene bude cítiť erotický náboj. Ona ako mladá žena je záhadná, mámivá a bude to medzi nimi iskriť. Je to úplne prirodzené a vďaka Bohu za toto iskrenie. Ak však mladý chlapec už má napozerané celé mesiace alebo roky porna dávno predtým, ako sa prvýkrát čo i len letmo dotkol dievčaťa, tak z toho vôbec nemusí mať taký intenzívny zážitok. Jeho mozog je totiž naprogramovaný na úplne iné dávky sexuálneho stimulu. Dotyk ruky alebo vlasov je oproti tomu, čo videl, slabý odvar.
Ľudia, ktorí sledujú pornografiu, sami seba oberajú o erotický náboj, ktorý by inak pri sexuálnom kontakte vnímali.
V rámci rozhovorov s ľuďmi závislými od pornografie si si už vypočula mnohé príbehy. Čo ich najväčšmi motivuje k tomu, aby vyhľadali pomoc? Dostávajú impulzy od rodiny a priateľov alebo riešia problém z vlastnej iniciatívy?
Všetky prípady, s ktorými som sa zatiaľ stretla, bojujú s pornom z vnútornej motivácie. Zisťujú, že sú neschopní otcovia, manželia alebo neschopní nájsť si priateľku. Sú si vedomí toho, aký má porno devastačný vplyv v ich živote a vyhľadajú pomoc, pretože sami chcú.
Môže byť pre veriaceho človeka dobrým argumentom proti pornografii aj tvrdenie, že pri tejto činnosti je prakticky pošliapaná dôstojnosť hercov, ktorí tento materiál nahrali?
Zdá sa mi to ako výborný argument pre ľudí, ktorí nie sú závislí. Závislí ľudia riešia v prvom rade seba – buď ako si vyhovieť alebo ako si naopak niečo odoprieť. Zatiaľ som ani od jedného závislého nepočula, že by nedôstojnosť hercov bol dôvod, prečo s pornom dokázali skoncovať. Motiváciou bolo to, že sa rozpadal ich vlastný život. Aj keď samozrejme, ja si myslím, že je to dobrý argument – správajme sa tak, aby sme nevyužívali iných.
Čo sa podľa teba dá robiť v prípade, keď sa človek dozvie, že osoba, s ktorou je vo vzťahu tajne sleduje pornografický materiál? Môžeme sa na to pozerať ako na druh nevery?
Podľa mňa všetko, čo zrádza sexuálnu výlučnosť alebo intimitu a naopak prináša tajomstvá a zahmlievanie do vzťahu, môže človek považovať za neveru. Častejšie sa stretávam s tým, že skôr ženy vnímajú partnerovo sledovanie pornografie ako neveru. Podľa mňa je to na mieste, pretože muž takto zdieľa svoj sexuálny život s obsahom, ktorý je mimo jeho ženy. Ak toto žena vníma ako niečo zraňujúce, tak si myslím, že je dobré o tom hovoriť. Dôležité však je aj to, akým spôsobom.
Najlepšie by bolo, aby žena mužovi vyjadrila, kde vidí problém a navrhla mu nájsť spoločne riešenie. V tomto prípade by bolo fajn, keby dokázali prísť na dôvod toho, prečo uňho vôbec vzniká potreba sledovať porno a spoločne nájsť kroky, ktoré mu pomôžu vyhnúť sa tomu. Veľmi však odporúčam žene, aby mužovi netolerovala sledovanie pornografie, ak ju to zraňuje. Jej bolesť je úplne legitímna. Sexuálna intimita je zdieľaná medzi dvoma ľuďmi a ak má ona problém, tak je to aj jeho problém a naopak. Obaja sú spolu na jednej lodi. Ak v nej jeden z nich vytvára dieru, obidvaja sa začnú potápať.
Veľmi však odporúčam žene, aby mužovi netolerovala sledovanie pornografie, ak ju to zraňuje.
Niektoré páry zastávajú názor, že sledovanie pornografie vo dvojici môže byť pre nich edukatívnou a prospešnou záležitosťou. Dá sa v takej situácii uvažovať o jej priaznivom vplyve na vzťah alebo je to len ďalší klam?
Práve dnes som čítala zaujímavú štúdiu.3 Bola realizovaná v USA na 1300 jedincoch, ktorí boli v partnerskom vzťahu minimálne 2 mesiace. Z toho niektorí už spolu žili v jednej domácnosti, niektorí zatiaľ nie. V štúdii porovnávali ľudí, ktorí pozerali pornografiu osobitne (v drvivej väčšine to boli muži) s tými, ktorí pozerali pornografiu vo dvojici. Cieľom výskumu bolo zistiť kvalitu vzťahu a komunikácie, pocit záväzku či sexuálnu spokojnosť.
Po každej jednej stránke boli na tom o dosť horšie ľudia, ktorí pozerali pornografiu osobitne, v porovnaní s pármi, ktoré sledovali porno spolu. Keď to však porovnali s ľuďmi, ktorí porno nepozerali vôbec, tak tí boli na tom najlepšie a to po všetkých stránkach. Aj v spokojnosti so svojím sexuálnym životom, aj v prípadnom výskyte nevery. Páry, ktoré pozerali porno spoločne, boli totiž častejšie neverné ako páry, ktoré porno nepozerali. Toto je podložené prieskumom.
Ľudia, ktorí už žijú sexuálne, by si mali položiť otázku: Čo je mojím cieľom? Na čo sex vlastne je? Ak mám nastavenie, že sex je výlučne na to, aby mi poskytol slasť, tak potom porno asi je nápomocné. Pokiaľ však rozmýšľam o sexuálnom živote s mojím partnerom ako o niečom, čo ma s ním spája nielen na rovine fyzickej slasti (čo nie je zanedbateľná rovina), ale aj emočne a duševne, ako o niečom, čo pomáha budovať náš vzťah, tak porno je úplne proti tomu, čo chcem finálne dosiahnuť. Sexuálny vzťah dvoch ľudí je nádherná príležitosť, ako sa prepojiť na viacerých úrovniach – v pocite radosti, spolupatričnosti, zraniteľnosti, dôvere, slasti, výlučnosti a absolútnej intimity, ktorú nezdieľame s nikým iným.
Páry, ktoré pozerali porno spoločne, boli podľa prieskumu častejšie neverné ako páry, ktoré porno nepozerali.
Ja vidím sexuálne spojenie ako spoločné užívanie si prítomného okamihu, radosť zo vzájomnosti, v úplnom prijatí toho, kým sme boli predtým, ako sme sa stretli, v prijatí toho, kým práve sme a aj toho, kým budeme v budúcnosti. Dúfam, že sa nerúham, ale mne to príde ako modlitba. Ak by som však pozerala pornografiu, tak tá ma bude od tohto cieľa odvádzať preč. Nebudem schopná byť plne prítomná v momente spojenia. Ak pornografia niečo o sebe hlása, tak to, že máš človeka použiť a nie sa s ním spájať.
Pri sledovaní pornografie je hrozbou aj porovnávanie sa s aktérmi a tým pádom aj tlak na jednotlivca a jeho výkon. Môže to viesť k mylným presvedčeniam, že človek musí niektoré veci opakovať po pornohercoch, inak nebude dosť dobrý a druhá strana nebude spokojná?
Je to presne tak, ako som spomínala pri dievčatách v triede. Vravia mi, že pozerajú porno, aby sa naučili, ako sa majú správať, lebo si nie sú isté samé sebou. Potrebujú sa porovnať a ubezpečiť sa, že sú na tom dobre v teoretickej príprave na sex. Cítia tlak na výkon a veria tomu, že si nemôžu dovoliť byť nezaučené, ale „len“ prirodzené. Chcú sa naučiť, čo robiť, aby ich muž chcel, akoby im nestačilo byť samými sebou. V podstate majú pravdu. Pretože ak chlapec má napozerané veci v porne, tak ho nebude dojímať iba obyčajné pekné dievča, ktoré sa správa prirodzene.
Čo je pre teba osobne najväčšou motiváciou a zadosťučinením v rámci osvety o škodlivých dôsledkoch pornografie?
Moja motivácia je pomôcť mladým ľuďom nastaviť sa na začiatku života tak, aby dokázali zužitkovať sexualitu zdravým spôsobom a mať z nej radosť. Sexualitu vnímam ako obrovský dar od Boha, ktorý ju pre nás vymyslel ako úžasný jazyk lásky. Je veľká škoda, že existujú ľudia, ktorí si nedokážu sexuálnu intimitu užívať v partnerskom vzťahu, pretože majú veľmi pokrivené obrazy o iných alebo o sebe samých.
LÍVIA HALMKAN je riaditeľka a lektorka neziskovej organizácie Tlakový hrniec, v rámci ktorej ponúka školám debaty o témach neplánovaného tehotenstva, manželstva a pornografie. Počas rozhovorov s mladými ľuďmi ich nabáda k hľadaniu odpovedí na rôzne otázky a zaujatiu vlastného postoja. Vyštudovala grafický dizajn na University of Brighton v Anglicku a ako dizajnérka čiastočne stále pracuje vo vlastnom štúdiu liviahalmkan.com. Hoci veľkú časť svojho života strávila v zahraničí, momentálne žije a pôsobí v Banskej Bystrici.
Zdroje:
1. WILSON, Gary: Your Brain on Porn; Internet Pornography and the Emerging Science of Addiction, 2015, s. 35
2. https://www.pornhub.com/insights/2019-year-in-review
3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2891580/
