Za niečo vyše troch rokov materstva som sa naučila jednu vec – nie je dôležité, koľko detí máš, nie je dôležité, koľko rokov majú, pretože od nádychu tvojho prvého dieťatka na teba zasadol pocit, ktorý sa ani rokmi nemení – pocit zodpovednosti. Zodpovednosť – tvoja každodenná realita, ktorá ťa núti hodnotiť tvoje rozhodnutia, postoje, túžby a potreby v jej tieni. Každým rokom nadobúda nové formy a rozmery, občas je ťaživá a unavujúca, občas radostná a napĺňajúca, no nepretržite je prítomná.
Si MAMA. A z ľudských bytostí len mama dokáže pochopiť hĺbku, ktorú tento pojem zahŕňa. Spomínam si, ako som kedysi hľadela na mamy, ako som sa pozerala na vlastnú mamu, ako som často nechápala ich vnímanie, zmýšľanie, pocity, konanie. Dnes už chápem. Mám pocit, že vstupom malého človiečika do môjho života som dostala nové oči (a asi aj nové srdce). Dnes cítim ťarchu, ale aj radosť tej zodpovednosti, ktorá ma často tlačí k zemi, a potom zas onedlho pozdvihuje do neba.
A preto chcem aj tebe povedať to, čo nevychádza len z môjho ľudského vnímania či prežívania. Chcem ti povedať to, čo mne aj tebe hovorí Boh.
Si potrebná
Áno, vieš to, však? Vieš to, pretože sa počas dňa tisíckrát ozve slovíčko „mama“. Ale možno si na to zabudla, keď tvoje deti vyrástli a zvolili si svoju vlastnú cestu. Možno už necítiš ich lásku tak, ako si ju cítila, keď sa tvoje malé dieťatko schúlilo do tvojho náručia. No nie si potrebná len preto, aby si spĺňala každodenné povinnosti. Tvoja potreba sa nestratila s tým, že tvojmu dieťaťu perie, varí a žehlí niekto iný (alebo to robí samo). Si potrebná práve preto, že SI.
Nikto nezaplní tvoje miesto. Si jedinečným, vzácnym prístavom pre svoje dieťa, ktorý zotrváva na svojom mieste aj v búrkach, aj v temnote, aj v okamihoch rozdelenia. Prístav, ktorý je stály, pevný a nemenný.
Iba tvoje srdce, srdce ženy a matky, dokáže naplniť skutočné potreby tvojho dieťaťa. Potrebu lásky, potrebu vedenia, potrebu múdrosti a rozlišovania, potrebu MODLITBY. Pretože nikto sa nedokáže za človeka modliť vrúcnejšie ako mama, ktorá ho priviedla na svet. Pozri sa na Máriu. Nehovorila veľa. No veľa milovala. Veľa sa modlila. A láska, ktorá v nej vzrastala skrze rozhovor s Bohom, premieňala, vychovávala a oslovovala. SI potrebná.
Si milovaná
Stalo sa ti, že ti tvoje dieťa povedalo: „Mami, si zlá. Mami, ja ťa neľúbim. Mami, ja ťa nechcem. Mama, nenávidím ťa.“ Stalo sa to už aj mne. A hoci tieto slová vytrysknú z dieťaťa často len pod návalom emócií, tak hlboko nás dokážu zasiahnuť. Však? Poznáš ten pocit, že si vravíš, kde som spravila chybu? Aké je to moje dieťa nevďačné, veď sa oňho starám, som tu preňho vždy, zniesla by som mu modré z neba... Chcem ti v tejto chvíli povedať: Si milovaná. Áno, aj svojím dieťaťom, hoci to teraz takto necíti. Ale si milovaná práve svojím Bohom. Pretože On vidí každý nádych, každý krok, každé sebazaprenie, každý skutok, hoci je v ňom len kvapôčka lásky. A tento tvoj Boh sa teší, pretože táto láska, to je milosť, ktorú ti dal. A jasá, keď v tebe vzrastá Jeho láska cez hoc aj drobné sebazaprenia. Tvoj Boh prežíva hlbokú radosť, keď vidí teba. Tvoj Boh ťa miluje.
Si vzácna
Si vzácnou nádobou svojho Boha, pretože On ťa utvoril. Dal si záležať na každom detaile a dokonca už vtedy mal na pamäti, aký človek sa zrodí v tvojich útrobách. Áno, Boh vedel, že tvoje telo bude ukrývať 9 mesiacov Jeho dieťa. Vedel, že tak ako ono pre teba, aj ty budeš darom preňho. Pretože iba ty si cítila jeho pohyb, chránila, ukrývala ho a prv, ako jeho oči zbadali svet, bála si sa, či je v poriadku. Tá vzácna jednota sa nestráca. Hoci ju necítiš, predsa je vo vás ukrytá. A nikto ťa nemôže nahradiť. Nikto nezaplní tvoje miesto. Toto privilégium, toto vyvolenie, bolo dané tebe. Si jedinečným, vzácnym prístavom pre svoje dieťa, ktorý zotrváva na svojom mieste aj v búrkach, aj v temnote, aj v okamihoch rozdelenia. Prístav, ktorý je stály, pevný a nemenný. A občas aj čakajúci. No vždy pripravený privítať loď, ktorá sa v ňom zrodila.
Si najlepšia mama
Niekedy sa ocitneme na pokraji so silami (aj nervami :-) ), keď naše deti majú „svoje dni“. Som si istá, že nejestvuje mama, ktorá by taký deň (kiežby len jeden) nezažila. Pocit, keď od rána robíš všetko možné a nikto to nevidí a keď sa náhodou otočíš, všetko je opäť hore nohami.
Tvoju slabosť Boh premieňa na potrebnú silu. Nie je oslobodzujúce vedieť, že to všetko nemusíš zvládnuť sama?
A po celom takom dni, keď sa už pohár preplní, jednoducho vybuchneš. Namiesto toho, aby sa ti uľavilo, ťa však naplní pocit, že si najhoršou mamou, že máš málo lásky, trpezlivosti, vytrvalosti, kreativity... práve v tento deň ti chcem povedať: Pre svoje deti si najlepšia mama. Boh ti ich nedal náhodou. Vedel totiž presne, akú mamu potrebujú a rovnako vedel, aké deti potrebuješ Ty. Nie, nie si dokonalá, ani Tvoje deti nie sú. Ale ste dokonale pre seba stvorení, aby ste spolu mohli rásť, posúvať sa a prísť až do neba.
Si silná
Práve vo chvíľach, keď máš pocit, že viac nezvládneš, neunesieš, práve vtedy žiari tvoja sila. Sila, ktorá nie je od teba, ale je posilňovaná milosťou. Tá, ktorá sa prejavila pri problémoch v tehotenstve, pri pôrode, v prebdených nociach, v starostlivosti o domácnosť, v chorobe, v rodinných problémoch...len ty vieš, čo všetko si ustála skrze milosť Otca, ktorý ťa podopiera a vraví, že ti nedá skúšku, ktorá by bola nad tvoje sily. A tá vzácna sila nespočíva v moci, ktorú máš nad svojím dieťaťom. Tvoja sila je ukrytá v nežnosti, citlivosti a láske. Tvoja sila sa skrýva v trpezlivosti, keď počúvaš svoje dieťa a odpovedáš už asi na stú otázku. Tvoja sila sa prejavuje v strachu a bolesti, ktorú prežívaš, keď tvoje dieťa prežíva boj alebo blúdi. Tvoja sila je v slabosti.
A predsa je tak nádherne prítomná a premieňa život vojho dieťaťa, posilňuje a chráni ho. Tvoja slabosť vložená do rúk Boha, aby ju mohol premeniť na potrebnú silu. Nie je oslobodzujúce vedieť, že to všetko nemusíš zvládnuť sama?
Si videná
Materstvom sa mama naučí zabúdať na seba a vo všetkom uprednostniť svoje dieťa. A v okamihoch vyčerpania môžeš prežívať pocit vyprahnutosti, smútku a NEVIDITEĽNOSTI. Možno máš chuť niekedy zakričať – haló, aj ja som tu, aj ja mám svoje potreby a túžby! Ale vedz, že pohľad milujúceho Otca na tebe neustále spočíva, rovnako ako tvoj na deťoch. On vidí každú radosť, každú bolesť, každé sebazaprenie, každý výkrik, každú slzu šťastia aj bolesti, každú modlitbu, každé rozhodnutie, každý pokrok, tvoju ľútosť nad svojou slabosťou. Tvoj Boh ťa vidí. Tvoj Boh ťa počuje. Tvoj Boh ťa drží a objíma. A hovorí ti: „Čaká ťa odmena v nebi.“
Chcem ti povedať ešte jednu veľmi dôležitú vec: Neber svoje deti ako príťaž. Nepozeraj na to, aké by mali byť podľa mienky iných. Najväčšiu chybu, ktorú my, mamy, robíme, je to, že sa snažíme naše deti pretvoriť, vtesnať do nejakej šablónky podľa tohto sveta. S týmto som bojovala aj ja. Celkom ma poviazali predstavy iných o mojej dcére: „Nie je príliš živá? Nemala by byť taká emotívna! Musíš ju držať nakrátko!“ Áno, ako čerstvá mama som počúvala takmer všetko a s úzkosťou som tŕpla pri „nezvyčajných“ prejavoch môjho dievčatka.
Došlo to až do takej roviny, že som sa z nej nedokázala tešiť a snažila sa ju „prerobiť“. Až potom mi však Boh otvoril oči aj vďaka tomu, že som sa vzdala svojich predstáv a prosila Ho, aby ma naučil vidieť jej jedinečnosť. Stalo sa! A ja sa denne s nadšením pozerám, ba priam nasávam tú dokonalosť, čo mám pred sebou. Nie je bez chyby, ale vidím, že toto je Božie dielo a mne je daná milosť spoznávať, čo do nej Boh vložil. A práve preto sa dokážem tešiť zo svojich detí. Formujeme sa vzájomne. Ja vychovávam ich a úprimne? Aj ony mňa :-). Veru, pri nich som každodenne konfrontovaná so svojou nedokonalosťou.
Tak aj dnes, znova a nanovo ťa pozývam vstať, vykročiť, ďakovať a milovať. Raduj sa z daru svojho materstva. Raduj sa, pretože si radosťou tvojho Boha. Raduj sa, pretože si najlepšou mamou. Si najlepšou mamou, pretože miluješ svoje dieťa nadovšetko.
