Týra ťa a ty ho miluješ?
Na začiatku vzťahu som bola mojím priateľom ohromená. Krásne modré oči, vysoký, vyšportovanej postavy, krásny hlas, čisté srdce. Zoznámili sme sa na brigáde, pozerali sme sa jeden na druhého, no nik z nás nemal odvahu sa ozvať. Mne v tom období náhle ochorela babička. Ukončila som prácu. Nevedela som o ňom viac nič, ale vyhľadal si ma na internete. Babka mi zomrela. Uzatvorila som sa do seba a nevnímala svet vôkol seba.
O niekoľko mesiacov som navštívila sociálnu sieť. Napísal mi, ako sa mám, čo je nové, a že by ma rád videl. Hoci mi bolo ťažko zo smrti milovanej osoby, nakoniec som súhlasila. Na druhý deň som šla do školy odniesť prihlášku, tak som sa s ním dohodla, že sa stretneme. Bola som veľmi šťastná a spokojná, pretože mi bol liekom na rany. Stretávali sme sa vždy ako sa dalo a moje city k nemu rástli. Začala mi škola a začalo „skryté peklo“. Zo začiatku mi nosil kvety, dary, čakal ma po škole, vždy na skúškach ma držal a podporoval. Prešiel nejaký čas, sedeli sme na večeri a on táral nejaké nezmysly. Ja som sa naňho zadívala a vyslovila: Milujem ťa! On zrazu stíchol a povedal, že sa zamiloval tiež.
Nechceli sme vzťah, no ja som urobila prvý krok a navrhla skúsiť to. Mala som skvelých ľudí okolo seba, milovala som školu, rada som chodila na skúšky, každý deň v škole bol pre mňa oddychom. Cez prestávky, alebo keď odpadla hodina, sme si šli so spolužiakmi posedieť. Jemu to počase začalo prekážať, tak mi to zakázal. No urobila som, čo chcel. Jeden deň som šla ku kamarátke, zavolal mi, že mam ísť pred dom, čakal ma tam s kyticou a plyšákom, začal rozprávať so slzami v očiach, ako ma miluje, že som jeho jediná, že nikdy dovtedy nemiloval a ja som mu ukázala, čo je to láska. Prekvapilo ma to a potešila som sa. Vidieť chlapa na kolenách ako plače a vraví také slova ma dojalo. Tak som po 3 mesiacoch zavolala k nám a zoznámila ho s rodičmi. Bolo to krásne, mali ho veľmi radi a ja som z toho mala radosť.
Mala som pred ním len dva vzťahy, nie som tá, čo hľadá a skúša, ale tá, ktorá verí na lásku, ktorá vás dostane nečakane. Keď som začala chodiť s ním, bola som dva roky sama. Postupne sa začalo v mojom živote peklo. Nemohla som sa baviť s kamarátmi, zdraviť sa, lebo strašne žiarlil a prekážalo mu to. Tak som poslúchla ako baránok. Povedal, že musím ukončiť školu, lebo mi urobí zo života peklo, aké som nezažila. Zo strachu som sa postavila rodine a ukončila školu, obrátila som sa svetu chrbtom a žila len preňho. Nepoznala som vlastnú rodinu, musela som byť vždy zatvorená v izbe a len čítať knihy alebo pozerať televíziu. Gmail, Facebook, Youtube... Nemohla som používať nič, ba ani počítač, ak som neposlúchla, vyhrážal sa mi, že zverejní moje nahé fotky na internete. Ťahal ma za vlasy. Problémy rástli. Musela som dokazovať že som vôbec doma. Stopovať si každé tri minúty, robiť fotky do telefónu, dokladovať mu výpis hovorov každý mesiac.
Nechodievala som ani na dvor, lebo som bola špina, nula, a hrubé urážky, ktoré sem nepatria. Veľmi ma to začalo trápiť, upadala som do depresií, schudla som 20 kg a bola zo mňa chodiaca mŕtvola, bledá, vychudnutá. Každý, kto ma zazrel, sa sťažoval rodičom, čo je so mnou. Musela som sa prestať maľovať, musela som nosiť len veci, ktoré mi prikázal, a prestať sa holiť. Áno, čítaš dobre, holiť. Bolo mi z toho nanič, psychicky som bola na dne. Jedného dňa som to vzdala a postavila sa mu. No zmlátil ma, napľul mi do tváre, pohrýzol mi ucho a povedal, že ešte raz, tak dopadnem horšie. Nemohla som sa takto ukázať doma, nevedela som, čo robiť, z toho všetkého som sa predávkovala liekmi.
Rodičia ma našli včas. Našťastie som bola v poriadku, no prespala som 4 dni, tak som navštívila kňaza, ktorý mi ukázal, ako si mám vážiť samu seba. Pomohlo to na nejaký čas. Boli sme už rok spolu a ja som vycúvala zo vzťahu. Prišiel za mnou a ukázal mi moje nahé fotky na stránkach, kde ich dal a povedal, že ak ich nechcem mať vyvesené po celom meste, že to som ja atď., tak mám v tom pokračovať. Tak nejak prešiel čas, na mesiac sa skrotil. Myslela som si, že to bude dobré, no nebolo, čokoľvek som urobila, povedala, bolo zle. Áno, hovoríš si, prečo si s takým hlupákom ostala, no ver mi, bolo to ťažké! Nedá sa to napísať všetko do jedného príbehu, bola by z toho kniha, ale vždy som sa čudovala ženám, ktoré muž týral a bil, prečo neujdú a nepostavia sa mu. Ver mi, nie je to jednoduché! Každý deň si vypočuť, aká si sprostá, hlúpa, retardovaná, nula, šľapka, a najhoršie: skap, zhor, a zadus sa v spánku, a verím, že cez noc zomrieš! To bolelo!
On mal minulosť Cassanovu, všade, kde chodil, klamal dievčatá, spával s každou hocikde a hocikedy, rozdával si to aj s troma dievčatami naraz a kvôli tomu každá bola špinou. Tak sa začal vyhýbať, hľadal si výhovorky, aby sme spolu neboli, jeden deň som ho prekvapila a šla k nim! Našla som krásne smsky s inou a ako tajne chodieval za ňou, písal jej také veci, ktoré mne nikdy nepovedal, vykričala som sa naňho, dala mu facku a on ma zmlátil ako handru! A jeho rodičia? Tí ma vyhnali z domu, samozrejme, ich synček nič zlé nerobí...
Plakala som, že čo všetko znášam, prosila Boha o pomoc neskutočne dlho, nevedela som vycúvať zo vzťahu, bol tam strach! On mal moje peniaze, nemala som sa ako dostať domov, bola zima, 7 hodín večer a tma, vzal mi telefón, tak som sa nemala ako ozvať rodine nech po mňa príde, nakoniec som šla domov peši 50 kilometrov! Strašne som sa bála, no, vďakabohu, som prišla domov živá a zdravá! Na druhý deň mi prišiel list, že môžem nastúpiť do práce. Môj priateľ prišiel za mnou, že mi to chce vysvetliť. Nechcela som nič počuť. No stiahol ma za vlasy, stiahol ma do auta a tam ma zmlátil, že ho budem poslúchať, lebo skončím zle! Vytrhal mi hrsť vlasov, do novej práce som chodila s monoklami, s modrinami ako úbožiak... Každý sa ma vypytoval, čo sa deje, no nemohla som otvoriť ústa! Nemohla!
Viem, čuduješ sa, ale ak máš vedľa seba psychopata, bojíš sa! A to dokazovanie - fotiť, kamerovať som musela v robote, aj doma, aj po ceste domov, vždy, vždy! Mala som pocit, že Boh ma nenávidí! A prestala som v Neho veriť! Áno, prestala! A to som trpela 2 roky. Jednu noc šiel von, opil sa, vyvolal bitku a skončil na JIS-ke. Plakala som! Lebo ja som ho milovala a on mi dokázal ubližovať!
Išla som do kostola na spoveď, a poprosiť Boha o silu, vieru a nádej, nech sa zmení, nech mi pomôže, ak vôbec to má zmysel! Bola som ho navštíviť, vyzeral strašne! A plakal! Vraj je taký, lebo ma chce pre seba a že ma miluje, len mňa, a robí to len preto, lebo si myslí, že som ako ostatné ženy. Že mi neverí, že nikomu neverí a nikdy nebude, že chce veriť len mne a nedokáže to, povedala som mu, že sa ho bojím, že ho milujem, ale nechcem to zažívať a odišla som.
Keď ho pustili domov, prišiel za mnou, povedal, že sa chce porozprávať a vrátiť mi všetky peniaze. Nechcela som ísť s ním, ale mal so sebou sestru, tak som sa nebála. Ale nevedela som, čo ma čaká. Ju vysadil doma a len mlčal, tak som sa ozvala a povedala, nech ma hneď odvezie domov. Ale márne. Otvorila som počas jazdy dvere, no ani to ho nezastavilo. Došli sme na opustené miesto, zamkol a začal ma vyzliekať, kričala som, no márne, nik tam nebol, zatvoril mi ústa, zviazal a strašne ma to bolelo. Skončilo to, opľul mi tvar a povedal: „Tu máš, ty špina!“ Tak som sa triasla od strachu a povedal, že ma hodí domov, že nebude také hovado!
Ako sme šli domov, havarovali sme! Mne sa nestalo nič vážne, mala som slabý otras mozgu, ale vedela som, že Boh nedopustí, aby sa niečo stalo! Začala som znova veriť! Znova sa modliť! Prišla som domov s policajtmi, postavila sa do stredu izby a povedala: „Mami? Oci? Pomôžte mi! Ja nevládzem!“ A vysypala som na nich všetko, čo mi hovoril. Denno-denné otázky, kde si, s kým si, s kým si bola, s kým si spala, a za koľko sa ponúkam, že mám skapať, že som špina, hlúpa, retardovaná, že som šľapka, obyčajná, vychrtlá, že akú mám rodinu, fotiť sa, nahrávať, výpis hovorov, bitky, pľuvance, hryzance, modriny, prial mi to najhoršie, nech dostanem chorobu, nech skapem, nech sa ani neprebudím ráno. Stačilo!!!
Obaja sa rozplakali a povedali, že to tušili, no čakali, kedy prídem na to sama, že ani fotky, ani bitka, ani problémy, ktoré by mi spôsobil, zato nestoja! A že strácajú jedinú dcéru, vážila som 30 kg!!! Bledá! A ochorela som z toho! Otec ho udal na polícii za psychické týranie, za ubližovanie na zdraví, a poza môj chrbát dali sledovať môj telefón. Keď začal sudca čítať tie smsky, vypočul si telefonáty a vždy, keď ma zmlátil, mala som pofotené a schované fotky, povedal len jedno: je to chorý človek, ktorý nepatrí na slobodu a nemá právo byť na slobode, ukrátil ženu o 3 roky života, večným týraním!
Priateľ na súde začal vrieskať, začal proti mne obracať všetko, no dôkazy boli jasné! Sudca sa s takým doteraz nestretol, povedal, že má 60 rokov, ale tento prípad si bude pamätať! Fotiť denne 500 fotiek, robiť videá, nahrávky, výpis hovorov (ktorý však dopomohol k jeho vyššiemu trestu), dostavať bitky, urážky, ako si ma pofotil a zverejňoval fotky. Ako si čítal smsky, pozrel na mňa so slzami v očiach a povedal: „Dievča, ty nemáš ani život!“ A mal pravdu. Nemala som ho. Ako sa to dialo, ochorela som, dostala som leukémiu. Udelili mu 10 rokov vo väzení. Teraz som šťastná a pokojná! Ožarovanie mi veľmi pomohlo, som zdravá, mám už 47 kg, konečne mám život, ale premárnila som 3 roky svojho života.
Viem, že si každá povie, si hlúpa, mala si odísť. Ver mi, bála by si sa! Ak sa ti niečo také deje, nenechaj sa mlátiť! Povedz to blízkej osobe a ži svoj život! Nenič si ho! Teraz každé ráno, keď vstanem, pozriem sa do zrkadla a poviem si: „Si silná, jedinečná žena, váž si život, zlý budeš mať len deň, nie celý život.“
Mám prácu, super kolegov, a rodinu, ktorá mi každý deň pomáha! Stopy a následky mi ostali, ak niekto kričí, schúlim sa a zapchám si uši, ak niekto dvihne ruku, strhnem sa, ak som v strese, koktám, ak som v kúpeľni, musím si zakryť časť zrkadla, nech nevidím telo od hlavy nadol, kvôli mnohým veciam chodím ku psychológovi, ale pomáha mi to! Ak máš problém, rieš ho čo najskôr, nenechaj sa týrať, nikdy neskonči ako JA!
Veronika
