Láska bez hraníc nie je to isté, čo bezhraničná láska
Ak sa opýtaš dnešného človeka, čo si predstavuje pod pojmom láska bez hraníc, pravdepodobne ti odpovie, že je to láska, v ktorej je všetko dovolené. Tak to dnes vo svete vyzerá. V láske medzi mužom a ženou nie sú hranice v žiadnej oblasti. Tlak spoločnosti nás chce presvedčiť, že nie je normálne, aby sa dvaja mladí ľudia nespoznali do najhlbšej možnej (fyzickej) miery ešte pred svadbou. Nie je normálne, aby ľudia zotrvávali v manželstve, keď si prestali rozumieť. Nie je normálne už ani vstupovať do manželstva či byť verný jednému človeku. Je predsa normálne mať viacerých partnerov, a prečo nie aj naraz?
Ak sa snažíme milovať bezhranične, uvažujeme, čo je pre daného človeka dobré nielen v túto chvíľu, ale aj neskôr – a zvažujeme dôsledky, ktoré to naše rozhodnutie môže priniesť.
Nehovoriac o tom, že je úplne choré mať viac ako dve deti! A prečo by mal byť vzťah lásky len medzi mužom a ženou? Prečo brániť láske dvoch mužov či dvoch žien, veď je normálne si vybrať, koho chcem milovať! A ako potom môžeme brániť mužovi/žene, ktorí sa zamilujú do dieťaťa a chcú s ním žiť? Veď sa milujú! A kto má právo hovoriť o tom, čo si môžeme/nemôžeme dovoliť v sexualite, aká forma sexu nám vyhovuje? A prečo by sme si nemohli „dať zobrať“ deti, keď nám práve nepasujú do plánov alebo ich „vyrobiť na objednávku“, keď sa nám nedarí? A mohla by som pokračovať donekonečna opisovať stav dnešnej spoločnosti a to, ako sa to môže zvrhnúť, keď človek sabotuje všetky hranice. Nie, toto nie je láska, ku ktorej chceme dôjsť.
Bezhraničná láska je úžasná v tom, že má hranice jasne vymedzené. Ten, ktorý JEDINÝ miluje bezhranične, nám presne hovorí, ako má bezhraničná láska vyzerať. A iba ak spoznáme Božiu lásku, budeme ju vedieť dávať. “My milujeme, pretože On prvý miloval nás” (1 Jn 4, 19). Bez tohto poznania, bez tejto skúsenosti, to jednoducho nejde. Milovať bezhranične je to najťažšie, čo si človek môže v živote vyvoliť. Ale iba táto vybojovaná láska ho dokáže skutočne naplniť a spraviť šťastným.
Vernosť je rozhodnutie. Rozhodnutie milovať neobmedzene, bez ohľadu na pocity, nechuť, nespokojnosť.
Tak o čom to potom je? Bezhraničná láska je verná. Verná v prvom rade Bohu, verná hodnotám a zásadám a verná človeku. A vernosť nie je len schopnosť zotrvať pri niekom navždy. Vernosť je rozhodnutie. Rozhodnutie milovať neobmedzene, bez ohľadu na pocity, nechuť, nespokojnosť. Nič z toho nemôže lásku ohraničiť či oslabiť. V tom je sila bezhraničnosti. Bezhraničná láska chce vždy dobro človeka. No dobro v ľudskom ponímaní nemusí byť vždy skutočným, trvalým dobrom pre toho druhého. Ak sa snažíme milovať bezhranične, uvažujeme, čo je pre daného človeka dobré nielen v túto chvíľu, ale aj neskôr – a zvažujeme dôsledky, ktoré to naše rozhodnutie môže priniesť.
A ako žiť bezhraničnú lásku?
Teóriu poznáme a počúvame často. Ale čo to pre mňa znamená v praxi?
Možno si dievča, ktoré žije vo vzťahu s chlapcom, ktorý neustále dobiedza, aby ste sa začali spoznávať aj na fyzickej rovine. Možno ti vraví, že ho neľúbiš, keď to nechceš dovoliť. Naozaj je z tvojej strany prejavom bezhraničnej lásky, keď mu daruješ svoje panenstvo? Možno si ty tým chalanom, ktorý takto vydiera svoju priateľku. Si si istý, že miluješ bezhranične, keď pred láskou a úctou k nej uprednostňuješ svoju túžbu?
Nie je prejavom bezhraničnej lásky odovzdať takýto najvzácnejší dar iba svojmu manželovi/manželke a ochrániť tak človeka, ktorého miluješ, pred strachom, nepokojom, hanbou, hriechom?
Možno ti vraví, že ho neľúbiš, keď nechceš dovoliť spoznávanie na fyzickej rovine. Naozaj je z tvojej strany prejavom bezhraničnej lásky, keď mu daruješ svoje panenstvo?
Možno si otec alebo matka a tvoje dieťa podľahlo alkoholu, drogám či inej závislosti. Už si veľa odpustil/a, veľa obetoval/a, veľa zaplatil/a a tvoje dieťa sa nemení, práveže čoraz viac si dovoľuje a vydiera vás. Naozaj je prejavom bezhraničnej lásky donekonečna ustupovať alebo robiť všetko, len aby bolo dobre?
Spomeň si na podobenstvo o márnotratnom synovi. Otec prepustil svojho syna napriek tomu, že vedel, že sa zraní... Neprehováral, nedržal nasilu, ale nenechal sa ani vydierať. Prepustil a trpezlivo očakával.
Bezhranične miluje matka, ktorá sa v skrytosti denne obetuje kvôli svojej rodine aj napriek nevďačnosti, ktorú zažíva. Bezhranične miluje manžel, ktorý zahodí predsudky a pomôže aj so „ženskými prácami“. Otec, ktorý napriek vyčerpanosti z práce sa každý večer venuje svojim deťom. Priateľ, ktorý ti nebude štekliť uši, ale povie ti aj chyby, ktoré robíš, aby ti ich nevyhodil na oči niekto, komu na tebe nezáleží. Priateľka, ktorá aj uprostred noci dvihne telefón a možno neurobí nič, len vypočuje tvoje trápenia a neodsúdi ťa za pády, ktoré si spravil/a.
Takto by som mohla pokračovať donekonečna. No dôležité pri tom všetkom je len jedno: Bezhraničná láska má stále na zreteli dobro človeka. Nie však dobro chvíľkové, ale dobro večné. To, čo možno v tej chvíli bolí, zraní, sklame, ale do budúcna pomôže vyrásť a naplniť Boží plán v tvojom živote. Viem, naše limity v takejto láske sú nekonečné a denne sme s nimi konfrontovaní. No nádherné na tom všetkom je to, že Učiteľ predmetu Bezhraničná láska to s tebou ešte stále nevzdal a nevzdá, kým nevydýchneš. Očakáva len ochotného žiaka. Pridáš sa?
Niečo viac o bezhraničnej láske
Bezhraničná láska dôsledne vytvorila tvoje vnútro a pozná dokonale nielen každú časť tvojho tela, ale aj každé zákutie tvojej duše.
Bezhraničná láska nám dala usmernenia, ako máme žiť nie preto, aby nás obmedzovala, ale aby nám ukázala, čo ne/robiť, aby sme boli v živote šťastní.
Bezhraničná láska uplietla bič, keď videla, že človek vkladá svoju dôveru do peňazí a majetku – do veci, ktoré veľmi rýchlo sklamú.
Bezhraničná láska prepustila svoje dieťa so svojím majetkom z domu, hoci vedela, že sa len sklame a padne na dno, ale zároveň ho očakávala s otvoreným náručím a odpustením.
Bezhraničná láska nepozerala na to, čo ostatní hovoria o cudzoložnici, ale ukázala jej hodnotu, ktorú má a darovala jej prijatie a nový začiatok.
Bezhraničná láska napomínala farizejov, ktorí žili v hriechu samospravodlivosti a vyvádzala ich z presvedčenia, že oni sú bez chyby.
Bezhraničná láska sa zaujímala o tých, ktorí boli vylúčení zo spoločnosti kvôli chorobe a pomohla im žiť plnohodnotne.
Bezhraničná láska nepozerala na minulosť ani povesť človeka, ale hľadela na každého ako na milované dieťa Otca.
Bezhraničná láska uzdravovala chorých, kriesila mŕtvych, kŕmila hladných, radovala sa z neposedných detí a slúžila aj napriek tomu, že za to nič nedostala.
Bezhraničná láska odpustila tým, ktorí ju z nenávisti odsúdili, bičovali, ukrižovali.
Bezhraničná láska odpustila aj veľkému zločincovi, ktorý pred svojou smrťou oľutoval, čo konal aj svojim priateľom, ktorí sväto-sväte tvrdili, že ju neopustia, no v kritickom okamihu sa rozpŕchli.
Ako málo sa nachádzame v takejto schopnosti milovať, však? Ako veľmi sa potrebujeme naučiť milovať bezhranične!
