V kresťanskom svete je turistika jednou z hlavných ideí. Turizmus využívali mnohí kresťanskí hodnostári, či pápeži. Najznámejší a pre mnohých najobľúbenejší je Svätý Ján Pavol II., ktorý miloval Tatry a vysokohorskú turistiku. Neďaleko Babej hory, ktorú osobne navštívil, má nad obcou Klin zasvätené pútnické miesto, nazývané tiež “Rio de Klin”. Známe je suchou Ježiša Krista vysokou sedem a pol metra.
Samotný výstup na akýkoľvek vrch je považovaný za akýsi symbol alebo akt duchovného rastu a čím náročnejší je, tým hlbšie sa k tomuto duchovnému rastu približujeme. Ten, kto dokáže aspoň na jeden deň zabudnúť na pohodlie domova, vzdá sa svojho komfortu a naviazanosti na bežnú rutinu, získava nielen širší rozhľad, ale aj duchovný rast.
V Bezhraničnej láske v sekcii Lifestyle sa vám pokúsime priblížiť a objasniť súvislosti medzi krásnymi Slovenskými dolinami a Tatranskými štítmi. Prinesieme vám prehľad tých najjednoduchších, ale aj najťažších turistických trás, či horských výstupov. Prinesieme vám prehľad pútnických miest, ktoré môžete navštíviť. A pár krát vás pozveme na spoločný turistický výstup.
(Pridaj sa k nám na našich turistických, pútnických akciách a výletoch v prírode - Púte mladých/Tipy na tripy)
Naše životy sa zväčša pohybujú v zabehnutých chodníkoch života - v dolinách, v ktorých už aj dovolenku máme naplánovanú vopred a všetko, čo potrebujeme, nájdeme priamo poruke. Vykročiť mimo chodníka svojej doliny pre nás predstavuje zídenie z nášho životného chodníka a strach zo straty komfortu svojho pohodlia, pričom ak chceme napredovať vo svojej viere, vždy musíme urobiť niečo viac a vyjsť zo svojej zóny komfortu. Denne sa pozeráme na nádherné obrázky tatranských štítov, horských hrebeňov a prírodných scenérii a hoci sme po zdravotnej stránke úplne v poriadku, nenavštívime ich, pretože máme strach. Na jednej strane nás ovplyvňuje strach z vykročenia zo svojho pohodlia a na druhej strane je tu strach z divočiny, pretože v lese žije mnoho druhov divej zveri, ktorá sa viac bojí nás ako my jej.
Vykročiť na duchovnú cestu je prvým predpokladom výstupu z nášho komfortu, otvoriť sa novým možnostiam a nechať sa viesť Duchom a Jeho podnetmi.
Vykročiť na duchovnú cestu je prvým predpokladom výstupu z nášho komfortu, otvoriť sa novým možnostiam a nechať sa viesť Duchom a Jeho podnetmi. To, či sa túra vydarí, nezáleží však len od Ducha a nášho pevného rozhodnutia, ale aj od kvalitnej prípravy. Počasie vo vyšších polohách sa rýchlo mení najmä v letnom období a pitnej vody v horúcom počasí nikdy nie je dosť. Je nutné počítať so zmenami počasia, dlhým dažďom či výdatným snežením. Základným pravidlom je preto nebrať nič zbytočné a nezabudnúť na nič dôležité. Jednou z najdôležitejších častí prípravy je vedieť kam ideme a ako tam ideme.
Slovensko je ako krajina svetová turistická veľmoc a len málo krajín vo svete má tak rozsiahlu a detailnú sieť turistických chodníkov a značení, ako máme my. Viac ako 15 000 km značených turistických trás, ktoré sú označené štyrmi turistickými značkami nás radí na popredné priečky v tejto oblasti cestovného ruchu. Pravdou je, že turistických značiek je omnoho viac, no na to, aby sme mohli vôbec začať hovoriť o turistike, by sme mali poznať aspoň tieto štyri:
Červená značka - Červená turistická značka označuje hrebeňovky, trasy mimoriadneho významu, či diaľkové trasy. Medzi najznámejšie trasy na Slovensku patrí Cesta hrdinov SNP.
Modrá značka- Modrá turistická značka označuje významnejšie stredne dlhé trasy, napríklad dlhšími dolinami, či bočnými hrebeňmi.
Zelená značka - Zelená turistická značka sa používa na kratšie trasy miestneho významu.
Žltá značka - Žltá turistická značka označuje najkratšie úseky, spojky, alebo skratky.
Priznám sa, že aj ja som bol z tých turistov, ktorí sa vybrali na svoju prvú turistiku bez akýchkoľvek znalostí a vedomostí a tak to aj dopadlo.
Na moju prvú túru sme sa s partiou priateľov vybrali do Malej Fatry, kde sme si zvolili trasu dlhú viac ako 25 km zo Sučian do Strečna a aj keď to bolo pred viac ako desiatimi rokmi, pamätám si to dodnes. Dlhší a náročnejší výstup bol pre nás trochu namáhavý, zadosťučinením však pre nás boli neskutočné nádherné výhľady z hrebeňa medzi Malým Kriváňom a Suchým vrchom. Niet krajšej odmeny po náročnom výstupe, ako je nádherný výhľad z vrcholu na všetko navôkol. Náš výstup však zastihla nepripravenosť a tak trochu aj neznalosť trasy. V tej dobe ešte neboli mobilné telefóny na takej úrovni ako sú dnes a museli sme sa spoľahnúť na klasickú mapu. Naša nepripravenosť a zbrklosť sa prejavila v tom, že sme sa pobalili takým štýlom, ako to robia praví „muži“. Väčšina vecí vrátane mapy ostala doma na poličke a tak sa náš výlet obohatil o pár úsmevných situácií a niekoľko ďalších kilometrov navyše. Každý z nás to však zobral ako ponaučenie od Ducha a vždy si radšej dvakrát skontrolujeme, či máme všetko potrebné.
Niet krajšej odmeny po náročnom výstupe, ako je nádherný výhľad z vrcholu na všetko navôkol.
Turistika (a v tomto prípade tá horská) je vecou duchovného osobného rastu a kto sa teší na nádherný výhľad zo štítov, musí prejsť určitými pásmami. Najskôr prejsť pásmom lesa a kosodreviny, neskôr sa ocitneme v sedle a až na konci na samotnom vrchole hory. Hneď z úvodu môžeme vidieť ,že aj les má svoje čaro. Aj keď je temný, či tajomný. Môžeme obdivovať vtáčí spev, lesné kvietky, či krásnu rozmanitosť stromov a lesných porastov. Čím som starší, tým častejšie si uvedomujem túto lesnú krásu. Najmä na jeseň a na jar sa jej človek nemôže nabažiť. V týchto obdobiach hrá les všetkými farbami. V duchovnom svete predstavuje kráčanie lesom skúšku našich každodenných povinností a vytrvalostí práce na našom duchovnom raste. Kráčanie tmavým temným lesom môže hneď v úvode zneistiť naše kroky, hlavne ak sme ešte len turistickí začiatočníci a tmavý les v nás vzbudzuje strach. Hneď v úvode začíname pociťovať strach z niečoho neznámeho. Už to nie je ten komfort, na ktorý sme boli zvyknutí a už to nie je tá rutina nášho každodenného života, ktorá nás vďaka Pánovi nemohla ohroziť. Už je to les. V týchto chvíľach si však treba pripomenúť ,že Pán je prítomný na každom mieste a nad každou tmou zvíťazí svetlo. Pre mnohých je prechádzka tmavým lesom skúškou vlastnej viery a vytrvania ísť za svojím cieľom a mnohí túto cestu vzdajú, pretože majú strach. V týchto momentoch si však treba spomenúť na slová zo Žalmu 91-5,11 a pokračovať vo svojej ceste ďalej: "Nebudeš sa báť nočnej hrôzy, ani šípu letiaceho vo dne, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách." Hovorím to z vlastnej skúsenosti, pretože ako turistický sprievodca som sa stretol najmä s tým, že ľudia sa boja lesa a tmy v ňom.
Po určitom čase sa dostávame z pásma lesa do pásma kosodreviny a začínajú sa nám ukazovať prvé výhľady do malebných dolín. Mnohí z nás sa potešia pohľadom do ďalekých končín a túžia kráčať ďalej. Od nepamäti každého z nás ženie vpred túžba po poznaní a objavovaní nových miest a akoby aj toto pásmo kosodreviny bolo pre nás hnacou silou toho, čo nás čaká na vrchole. Nie každý však dokáže ísť ďalej. Niekoho odrádza stúpajúci chodník, niekoho odrádza skalnatý terén a niekto si povie, že už nevládze a otáča sa späť. Každý by mal poznať svoje limity a dôkladne vyberať trasu, na ktorú má a ktorú by mohol fyzicky zvládnuť. Častokrát je však naša kondícia našim prvým demotivátorom a podvedome nám hovorí, aby sme sa vrátili späť. Pásmo kosodreviny je akoby takým medzníkom pre väčšinu turistov a mnohí z nich toto úsilie vzdajú. Ak však chceme vo svojom duchovnom raste naďalej rásť, tak sa musíme popasovať aj s týmito nástrahami. Oddýchni si, zrelaxuj, napi sa a ak aj potom nie si schopný ísť ďalej, tak sa radšej vráť a neriskuj. Samotný cieľ si dosiahol už vtedy, keď si sa rozhodol ísť. Prekonal si mnohých ďalších, ktorí o tom všetkom ešte len snívajú z pohodlia svojho domova. Ani tie najvyššie vrcholy neznamenajú dosiahnutie cieľa.
Medzi Bohom, po ktorom túžime a trasou, ktorú si zvolíme, aby sme sa s Bohom stretli je vždy duchovný priestor, ktorý nedokáže vyplniť nik iný, iba Boh. Kto má možnosť vzdať sa komfortu bežného života, možnosť vzdať sa svojej každodennej rutiny a vykročiť za svojim duchovným rastom, nech tak koná. Nech zažije tieto chvíle. Nech si oživí zákonitosti duchovného života.
V Bezhraničnej láske sa vám v sekcii Lifestyle pokúsime priniesť niekoľko turistických rád, trás, púti a možno niekoľko duchovných ciest zrealizujeme.
Autor článku: Lukáš
