Samozrejme, cudnosť je veľmi dôležitá, ale vzniká tu aj nebezpečenstvo, že si z nej urobíme modlu, t.j. že sa na túto tému zameriame viac ako na samotnú lásku.
Pri pohľade na cudnú ženu, môžeme nabrať dojem, že je veľmi zbožná, ba priam svätá. Naopak, pri pohľade na ženu vo veľmi obtiahnutých nohaviciach, tesnom tričku siahajúcom nad pupok, či v horšom prípade, smilnú ženu, máme dojem, že je súca rovno do pekelného ohňa. Pri pohľade na vyzývavo oblečenú alebo skôr neoblečenú ženu môžeme prepadnúť neopodstatnenému posudzovaniu. Iste, vzbudzuje v nás pohoršenie a najradšej by sme ju poslali kade ľahšie. Ale položme si jednu zásadnú otázku.
Ako by sa k nej správal Ježiš?
Ukázal by na ňu prstom? Odsúdil by ju? Odpoveď nájdeme v Božom slove, kde sa píše o tom ako sa Ježiš zachoval k cudzoložnici menom Mária Magdaléna. Síce bola v očiach ľudu veľmi hriešna, vzbudzovala veľké pohoršenie, no Ježiš sa jej zastal, neodsúdil ju. Preto ani nám neprislúcha nad ľuďmi robiť súdy. To prenechajme samotnému Bohu. On najlepšie pozná daného človeka, veď ho sám stvoril.
Predtým, ako niekoho odsúdime, skúsme sa vžiť do situácie a prežívania danej osoby
Nechápte ma zle – netvrdím, že sa mi páči necudné správanie a obliekanie, ale že treba oddeliť hriech od hriešnika. Vezmime si napríklad ženy v takzvaných „bordeloch“. Už len pri počutí slovného spojenia ľahká žena sa v nás objavujú predsudky. Ako keby sme my boli tí lepší, tí svätejší. Toto Ježiš farizejom a zákoníkom vyčítal. Pripomeňme si Jeho milosrdný postoj. Ježiš k sebe postavil cudzoložnicu a povedal okolostojacim, aby do nej tí, ktorí nemajú hriechy, začali hádzať kamene. Postupne všetci odišli. Ježiš sa tejto ženy spýtal: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Predtým, ako niekoho odsúdime, skúsme sa vžiť do situácie a prežívania danej osoby, v našom prípade spomínanej cudzoložnice. Možno ako malé dievča zažila niečo traumatické. Možno jej v detstve otec nikdy neprejavoval lásku, nikdy jej nepovedal, aká je krásna a teraz sa snaží získať svoju hodnotu nesprávnym spôsobom. Možno bola fyzicky či psychicky týraná, možno zažila sexuálne zneužívanie. Stať sa mohlo čokoľvek. Nezabúdajme však, že vždy treba mať na zreteli milosrdenstvo a lásku k blížnemu.
Čo v prípade tej zahalenej ženy?
Dlhá sukňa, ani stopa po nejakom výstrihu, od hlavy po päty samý odev. A čo jej srdce? Môže byť plné neodpustenia, hnevu, nespokojnosti s prijatím vlastnej osoby... Zdanie môže klamať. Určite nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca. Tak, ako cudne oblečená žena môže byť vo vnútri plná zloby a hriechu, tak môže byť necudne oblečená žena plná láskavosti a dobroty. Všetko, čo vidíme navonok, nemusí korešpondovať s tým, aké je vnútro danej osoby. To, čo Boh dokonale vidí v plnosti, to je nám zahalené v skrytosti. Preto je Boží pohľad totálne odlišný od toho nášho ľudského.
Pozrime sa bližšie na Máriu Magdalénu. Žila v prostredí, kde na ňu všetci hľadeli pohŕdavo, povýšenecky a pri pohľade na ňu boli celí pohoršení. Ako sa však neskôr ukázalo, vo vnútri to však bola veľmi citlivá žena, plná obrovskej lásky. Preto bola po Panne Márii najdôležitejšou ženou v Ježišovom živote. Po jej oslobodení bola Ježišovi už navždy verná, oddaná služobnica a s pokorou nasledovala Jeho príklad. Prejavila Mu obrovskú nehu a lásku, keď Mu svojimi slzami ľútosti zmáčala nohy a poutierala ich svojimi vlasmi. Ježiš bol týmto jej pokorným gestom nesmierne poctený.
Cudnosť nemožno vyjadrovať len vonkajšími znakmi, t. j. cudným oblečením. Je potrebné o nej svedčiť predovšetkým svojimi činmi.
Pripomeňme si ďalšiu dôležitú Ježišovu vetu: „veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.“ Čo nám chce týmto Ježiš povedať? Presne to, čo som písala vyššie. Cudnosť nemožno vyjadrovať len vonkajšími znakmi, t. j. cudným oblečením. Je potrebné o nej svedčiť predovšetkým svojimi činmi. Darmo chodíme slušne oblečení, keď v srdci máme zlobu, neodpustenie, závisť a podobné neresti. Všetko záleží od postoja srdca. Ak má človek srdce zatvrdilé, nepomôže mu ani zjav moslimskej ženy.
A naopak, kto vyzerá pohoršujúco, ten môže v hĺbke srdca po Bohu veľmi túžiť, no kvôli rôznym okolnostiam nemal možnosť Boha naozaj spoznať. Nedržme sa teda striktne litery, nevystupujme v roli farizejov a zákonníkov, ktorí sa držali viac formy ako obsahu. Viac dbali na dodržiavanie zákonov, predpisov, pričom im unikala podstata – budovať vzťah s Bohom a blížnym. Lebo ako povedal Pán Ježiš o dvoch najväčších prikázaniach lásky – „milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!« Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“
Kto naozaj miluje a hľadá Pána, ten si predsa nebude vyberať veľmi odhaľujúce oblečenie, ktorým druhých pohoršuje.
Pán nepovedal – budeš hľadať na blížnom chyby a keď nejakú uvidíš, budeš mu to neustále s hnevom vyčítať, pripomínať a do smrti sa mu budeš vyhýbať. Pán tiež nepovedal žene – budeš zahalená od hlavy až po päty, máš zakázané nosiť nohavice, výstrih musí byť nie hlbší ako na šírku dvoch prstov pod jamkou hrdla atď. Pravá láska nepozerá na centimetre, pravá láska pozerá na Boha. Kto naozaj miluje a hľadá Pána, ten si predsa nebude vyberať veľmi odhaľujúce oblečenie, ktorým druhých pohoršuje.
A čo keď má žena o pár centimetrov kratšiu sukňu ako je určená norma?
Čiže nemá sukňu pod kolená, ale pár cm nad kolená? Alebo, keď má výstrih hlbší nie na šírku dvoch, ale napr. troch či štyroch prstov pod jamkou hrdla? Vari ju Ježiš odsúdi? Nedá jej zakúsiť svoju lásku? Pošle ju do pekla? Určite nie. To by sme možno urobili my. Ale pamätajme, Boh vidí človeka očami srdca, nie očami sveta.
Na záver chcem len dodať, aby sme sa k cudnosti nestavali ľahkovážne, t.j. nenosili všetko, čo je na trhu „moderné“, ale zase ani neupadali do prehnaného lipnutia na presnom počte centimetrov a hĺbke výstrihu. Nech nám v tomto správnom rozlišovaní, nielen čo sa týka obliekania, ale všetkých našich myšlienok, slov a skutkov pomáha Duch Svätý a nech nás vedie tam, kam nás sám chce mať.
Lenka Žáčiková
