Volám sa Marek. Počas moje životnej púte tu na zemi som sa neraz pýtal otázku, kto vlastne som. Napadlo vám opýtať sa niečo podobné? Možno poznáte odpoveď, prípadne ju stále hľadáte. A to je v poriadku. Pretože odpoveď nemusí byť vonkoncom taká jednoduchá, alebo jednoznačná. Po narodení svojim rodičom som sa stal ich synom. Počas rastu som bol najskôr chlapcom. Pri dospievaní som sa stal mužom. A takto by som mohol pokračovať. Ale je vôbec pravda, čo píšem? Poďme sa na to spoločne pozrieť v nasledujúcich krokoch, ktoré nám pri tom pomôžu.
Potrebná odvaha
Verím, že odvaha drieme hlboko v každom z nás. Ale je potrebné ju aktivovať. Nech už je zdrojom aktivácie čokoľvek, bez odvahy to nepôjde. Prepáč, že to píšem takto priamo, ale je to podobné, ako keď sa ráno pozriem do zrkadla a vidím seba. Nie niekoho iného, možno vysnívaného. Seba, takého, ako ma stvoril sám Pán Boh prostredníctvom mojich rodičov. Odvaha mi umožní sa nielen pozrieť na seba a vidieť, ale uschopní ma rozprávať o tom, kto som. Preto ťa chcem vyzvať, buď odvážny. Je to prvý krok. Hovor úprimne o tom, kto si, aký si, či už je to dobré alebo zlé. To je iba vedľajší produkt toho, čo drieme v tebe. A to si ty sám.
Detstvo a adolescencia
Keď som bol malý, hral som s hračkami. Potom som sa venoval škole a učeniu. Popritom som bol vždy niečím alebo niekým obklopený. Najčastejšie to boli práve moji rodičia a súrodenci. Tu chcem zdôrazniť úlohu a rolu otca. Otec je pre mňa prvým mužom a vzorom. Ak si ho nemal, neboj, to nevadí. Stačí si to uvedomiť. Ty máš Otca. Toho nebeského, a On je pri tebe vždy a nikdy ťa neopustí. Ak otec chýba, možno hovoriť o kríze otcovstva. Opäť sa neboj, prosím, prijmi to a volaj k Nebeskému Otcovi. Pri prechode z detstva do adolescencie často dochádza k odluke, postupnom a pomalom vzďaľovaní od rodičov. Nemusí to byť však vždy pravda. Chcem ťa ale upozorniť na to, že ty si sa mohol posúvať dopredu fyzicky, ale emočne možno nie. Opäť je potrebné prijať to. Začni o tom nie iba rozmýšľať, ale aj rozprávať a najdôležitejšie - modliť sa.
Mužstvo, mentorstvo a patriotizmus
Možno sa stalo v tvojom živote, že si sa rád vystatoval, predvádzal alebo mal frajerské reči. Či to už bolo doma, v práci, alebo v spoločnosti. To ale neznamená, že si mužom. Poznáš odpoveď na otázku, tak kedy som sa stal alebo stanem mužom? Prepáč, nie je to o tom, akú máš kariéru, alebo aký výkon podávaš, prípadne koľko žien poznáš, atď. Muž odmieta pasivitu a aktívne robí veci. Muž preberá zodpovednosť, robí odvážne rozhodnutia a očakáva ocenenie. Muž potrebuje muža, aby sa mohol otvoriť, pravdaže pod podmienkou, že bude prijatý. Muž hovorí otvorene o svojich slabostiach, modlí sa nie iba za seba, ale i za druhých. Má mentora, človeka, s ktorým sa zdieľa. To všetko preto, aby sa stal neskôr sám mentorom a patriarchom, teda prevzal zodpovednosť nie iba za seba, ale aj za svoju rodinu a komunitu.
Rozhodnutie vykročiť
Nech sa nachádzaš kdekoľvek na svojej životnej púti, nie si sám. Možno sa cítiš slabý a robíš chyby, ktoré ťa vedú do pasce pokušení. To všetko je potrebné, aby si bol sám s Bohom. Je to tvoja púšť, kde spoznáš sám seba a verím aj Jeho, tvojho Stvoriteľa; Otca, Syna a Ducha Svätého. Ty sa potrebuješ najskôr iba zastaviť, potom sa postaviť a vykročiť. Povedať dosť minulosti. A, prosím ťa, necentralizuj svoj život okolo seba, ale okolo Ježiša. On sa o teba postará a zdvojnásobí tvoj život. Potom nebudeš sám, ale Ježiš pôjde pred tebou. Si hriešnik, tak ako ja sám. Ty iba pros Boha, aby si sa vzdal samého seba a vykročil. A to je druhý krok.
Pevne stáť na nohách
Každý určite zažil nejaký výcvik v živote, možno pri vojakoch, strážnikoch, alebo to bola jednoducho žena, matka, pani upratovačka. Ktokoľvek to už bol, dal nám nejakú lekciu a zanechal v nás stopu. Našou úlohou je priznať si svoje správanie a robiť dobré veci. Stáť si za slovom. Konať podľa svojich slov. Vtedy sa možno začneš chvieť radosťou na ceste za svätosťou, ku ktorej sme všetci povolaní. Často to ale tak nie je. Čo potrebujeme? Uvedomenie si našej zodpovednosti voči jeden druhému aby sme mohli byť modelom integrity. Láska a odpustenie uzdravujú i keď pochybíme a spadneme. Preto buďme pozorní a stojme pevne na nohách. Dočítal si sa o treťom kroku.
Prebrať iniciatívu
Iniciatíva je niečo, čo sa stupňuje. Rastie v tebe. Už ju vidíš, cítiš, počuješ, dotýkaš sa jej a voniaš ju. Áno, je to presne tak. Tvoje zmysly sú vo vytržení a ty ideš za tým. Iniciuješ, konáš a preberáš zodpovednosť. Nie si pasívny, nemáš strach alebo si nebodaj namýšľaš o svojej neadekvátnosti. To všetko sú iba brzdy. Pravdaže, existuje ich niekoľko. Ale ty si tu preto, aby si ich potlačil, prekonal a v harmónii s odvahou, vykročením a pevným státím na nohách konečne uskutočnil. Je čas, drahý človek. Už žiadne výhovorky o tom, že to urobíš neskôr, alebo že ťa niečo z minulosti bolí, trápi, alebo zneschopňuje. Nikto a nič iné to nie je, iba ty sám. A tak preber iniciatívu. Štvrtý krok.
Prepojenie s múdrosťou a milosťou
Teším sa z tvojho pokroku. Napreduješ. Ale vieš vôbec, kam smeruješ? Ak máš rodinu, si v nej lídrom? A vieš, kto je vlastne líder? Služobník, ktorý si uvedomuje, že rodina je niečo väčšie ako on sám. A nie je to iba o ňom. On je ten, ktorý miluje a stará sa. Služobník je tiež poslušný. Vedenie muža v rodine, prípadne bez rodiny, prichádza od Pána Ježiša. On je príklad lídra, služobníka. Jemu nešlo o pozíciu, ale o akt lásky, o službu. On poznal svoj cieľ a vedel, čo má robiť. Počúval Otca. On v tom mal jasno a pristupoval k svojmu povolaniu s potrebnou urgenciu. A tak ťa prosím, napoj sa na ten najväčší zdroj poznania, odkiaľ tiež prichádza požehnanie. Inak môžeš byť stratený, ver mi. Ja o tom viem svoje. To je tvoj krok číslo päť.
Plánovanie a zabezpečenie
Až vtedy, keď nasleduješ otca, otec sa stáva tvojím vzorom. Pokiaľ otca nemáš, ako som už písal vyššie, neboj sa! Je tu ten najlepší otec, s ktorým ťa chcem zoznámiť. Je to náš Nebeský Otec. Modlím sa, aby sa stal tvojím vzorom. Nie každý otec vedie, alebo vie viesť a sprevádzať. Musím ti to napísať. Pretože bez vodcovstva nevieme, kde ideme. Muž má preto vedieť svoj cieľ, má mať víziu a tú nasledovať a dovŕšiť. Vedenie je ako navigácia, bez ktorej sme stratení. Nežime pre daný moment. Nezabúdajme na účel a smer. Príprava je veľmi dôležitá. To, čo máš za sebou, nech ti pomôže pri formulácii plánu, aby si mal vlastnú víziu a misiu, poznal ju a uskutočnil. A tak plánuj a zabezpeč sa. Cesta nebude jednoduchá, ale určite stojí zato. Krok číslo šesť.
Vízia povolania a rodiny
Poznáš svoje povolanie? Ak áno, výborne. Blahoželám ti! Ak nie, to nevadí. Nevzdávaj sa a hľadaj. Nech to trvá akokoľvek dlho. Ja sám som roky hľadal svoje povolanie. Áno, a nehanbím sa za to. Možno sa tvojím povolaním stalo manželstvo. Prípadne rehoľný život. Alebo si jednoducho ostal sám a máš povolanie slobodného človeka. Všetko sú to dary. Čo je ich spoločným menovateľom? Plán, misia, vízia. Pamätáš? A tak si vytvor ročné a životné ciele, stanov si hodnoty a kráčaj spolu s Pánom Ježišom. Postav na prvé miesto Boha, rodinu, manželku a deti, až potom prácu a to ostatné. Spomínaný plán ti pomôže dať veci do poriadku. Určiť cieľ a smer. A nezabúdaj ďakovať za všetko!
Vízia pre spoločnosť, krajinu a svet
Pán Boh nás mužov povoláva do služby, ktorá je väčšia ako my sami. Našou službou je starostlivosť o rodinu, manželku, deti. Máme ale slúžiť vždy na prvom mieste Bohu a potom rodine, zaiste ľuďom okolo nás. Služba spočíva v pomoci, obete a ochote aj za cenu nášho života. Nie je to o nás, ale o tých, čo prídu po nás. Máme myslieť na novú generáciu v našom živote. Máme sa tiež pýtať: ako môžem použiť svoje dary a talenty pre spoločnosť, krajinu a svet? A to je posledný siedmy krok potrebný na dovŕšenie cesty za odvážnym mužstvom.
Ak si sa dopracoval až sem, chcem ti najskôr poďakovať. Ďakujem za prečítanie tohto článku! Verím, že ti pomohol pochopiť, že cesta za odvážnym mužstvom nie je priamočiara a pozostáva z niekoľkých krokov. Každý krok je potrebný, pretože slúži ako stavebný blok pri raste a poznaní samého seba. Pán Boh nás mužov uschopnil robiť veci, nemusia byť veľké, ale potrebujú zahŕňať viac ako iba naše osoby. Preto, prosím, nezabudni na Pána Boha, rodinu, manželku, deti, spoločnosť, krajinu a svet, v ktorom sa nachádzaš a zdržiavaš len po dobu určitú. Nájdi v sebe potrebnú odvahu, smelo vykroč na túto cestu v ktoromkoľvek roku svojho života. Pevne stoj na nohách a nelietaj v oblakoch, ale preber iniciatívu, plánuj, aby si mohol dosiahnuť to, k čomu si povolaný - stať sa Božím mužom, ktorý nezabúda na rodinu, spoločnosť, krajinu a svet. Ja ti na tejto ceste žehnám!
