Ticho prebúdza v našich srdciach dobré myšlienky
Svätý Alfonz tvrdí, že skutočne nábožní ľudia sa vyhýbajú zbytočnej mnohovravnosti, pretože milujú ticho, ktoré podporuje ich duchovný život. Ticho nazýval rôznymi menami: ochrankyňa nevinnosti, štít proti pokušeniam alebo zdroj modlitby. Neznamená to, že veľa hovoriť je nenábožné, ale že schopnosť uprednostniť ticho nám pomáha lepšie vnímať Boha a zachovať si vnútorný pokoj.
Ticho podporuje sústredenie sa a prebúdza v našich srdciach dobré myšlienky. Podľa svätého Bernarda núti dušu zamýšľať sa nad Bohom a nebeskými vecami. Práve preto svätí milovali ticho.
Ticho nás chráni od mnohých hriechov tým, že nám nedáva príležitosť neláskavo hovoriť, bráni nám v zatrpknutosti a drží zvedavosť na uzde a vedie nás k dosahovaniu cností. Napríklad – akú peknú možnosť máme pocvičiť sa v pokore prostredníctvom zdržanlivosti, keď sme ticho, zatiaľ čo iní hovoria.
Do akej miery máme byť ako kresťania ticho?
To, či a ako reagovať na nespravodlivosť, urážky, slovné zranenia alebo nedorozumenia, závisí od situácie, ale týchto pár princípov nám môže pomôcť rozhodnúť, kedy a ako konať:
Nespravodlivosť
Pri nespravodlivosti voči iným alebo ak sme vystavení nespravodlivosti my sami by sme nemali byť úplne ticho. V kresťanskom kontexte sme povolaní byť hlasom pre tých, ktorí sú utláčaní, a zastávať sa pravdy. “Učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu!” (Izaiáš 1, 17). Zároveň by naša reakcia mala byť vedená láskou, nie hnevom.
-
Kedy mlčať: Ak hrozí, že naša reakcia prileje olej do ohňa, môže byť múdrejšie situáciu najskôr upokojiť a až potom konať/hovoriť
-
Kedy hovoriť: Ak ide o ochranu niekoho, kto sa nevie brániť, alebo o dôležitú pravdu, ktorú treba obhájiť.
Urážky a slovné zranenia
Tu môže pomôcť Ježišov príklad – On neodpovedal na urážky a znášal ich s pokorou. “Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.” (1. Petrov 2, 23). To však neznamená, že máme byť pasívni, ak nás urážky oberajú o dôstojnosť alebo šíria klamstvá.
-
Kedy mlčať: Ak je reakcia len otázkou ega, lepšie je ignorovať a modliť sa za pokoj v srdci. “Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,” (Matúš 5, 44).
-
Kedy hovoriť: Ak slová môžu priniesť zmierenie alebo objasnenie pravdy. Je dobré hovoriť s pokojom a rešpektom, nie ako útok.
Nedorozumenia
Tu je komunikácia kľúčová. Mlčanie môže viesť k ďalším konfliktom alebo nejasnostiam, chaosu. V takých situáciách je vhodné zapojiť trpezlivosť a snahu porozumieť druhej strane.
-
Kedy mlčať: Ak sú emócie príliš silné na to, aby sme mohli hovoriť múdro. Je lepšie si vziať čas na premyslenie.
-
Kedy hovoriť: Ak môžeme vysvetliť svoj postoj alebo hľadať porozumenie. „Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi.” (Rimanom 12, 18)
Prehnané rozprávanie
Na druhej strane, ničím neovládané a prehnané rozprávanie môže viesť k mnohým negatívnym dôsledkom. Svätý Alfonz hovorí, že ak sa nábožnosť buduje a zachováva tichom, tak isto sa môže oslabiť nadmerným rozprávaním. Podstatné nie je len to, koľko a ako sa človek modlí, ale aj to, ako dokáže kontrolovať svoje slová. Nadmerné rozprávanie nás často rozptyľuje a oslabuje schopnosť sústrediť sa na Boha.
Svätý Dorotheus nás preto povzbudzuje, aby sme si dávali pozor na zbytočné a nadmerné rozprávanie, ktoré môže odohnať dobré a sväté myšlienky. Zmyslom jeho slov nie je odsúdiť komunikáciu, ale pripomenúť, že ten, kto sa príliš venuje rozhovorom so stvorenými bytosťami, môže (môže, nie je to tak automaticky) zanedbávať vnútorný rozhovor s Bohom. Keď si nájdeme viac času na ticho a modlitbu, aj náš vzťah s Bohom sa môže prehĺbiť a stať sa živším.
Podstatné nie je len to, koľko a ako sa človek modlí, ale aj to, ako dokáže kontrolovať svoje slová.
Duch Svätý nám v knihe prísloví hovorí: “Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech, a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný” (Príslovia 10, 19) a ďalej cez svätého Jakuba v jeho liste: “Jazyk je svet neprávosti” (Jakub 3, 6). Mnohí učení autori a teológovia poznamenávajú, že mnohé hriechy sú spôsobené práve nadmerným rozprávaním alebo nadmerným a zbytočným počúvaním iných.
Svätý Alfonz si v jednom svojom diele povzdychol: “Ach, koľko duší bude stratených v súdny deň, pretože si nestrážili jazyk!” V knihe Prísloví sa píše, že ten, kto si dáva pozor na ústa je strážcom svojho života, ten však, kto rozdrapuje svoje pery tomu hrozí pohroma (Príslovia 13, 3).
Svätý Jakub hovorí, že ten, kto sa neprehrešuje jazykom je dokonalý muž (Jakub 3, 2). Ten, kto pre lásku k Bohu zachová ticho, bude robit aj ďalšie veci s radosťou pre Boha. Svätá Mária Magdaléna z Pazzi hovorí, že pre toho, kto nemiluje ticho nie je možné, aby miloval Božie veci.
Kedy by mal teda kresťan mlčať a kedy hovoriť?
Ticho je zároveň aj cnosťou. Nejde však o to, že tichý človek nehovorí nikdy, ale že nehovorí vtedy, ak nie je dobrý dôvod na rozprávanie. Šalamún hovorí: “Je čas mlčať a čas hovoriť.” V súvislosti s týmto veršom svätý Gregor Naziánsky hovorí: “Čas mlčať je spomenutý ako prvý, pretože mlčaním sa učíme ako správne hovoriť.”
Mlčať by mal vtedy, keď nie je nevyhnutné hovoriť a hovoriť by mal vtedy, keď si to nevyhnutnosť a láska vyžadujú.
Možno ti po tomto všetkom napadla otázka, že kedy by mal teda kresťan mlčať a kedy hovoriť. Mlčať by mal vtedy, keď nie je nevyhnutné hovoriť a hovoriť by mal vtedy, keď si to nevyhnutnosť a láska vyžadujú. Svätý Chryzostom dáva dobrú radu: “Hovor len vtedy pokiaľ je užitočnejšie hovoriť ako byť ticho.”
Pokiaľ sa stane, že v tvojej prítomnosti sa ľudia rozprávajú hriešnym spôsobom, napomeň tých ľudí alebo im aspoň naznač/upozorni, že spôsob, akým zmýšľajú je nesprávny… Pokiaľ ťa neposlúchnu, opusti takúto spoločnosť, ak je to možné. Pokiaľ to nejde, je možné zmeniť tému konverzácie na inú.
Pri tichu je múdre spomenúť aj možné problémy plynúce zo zvedavosti
Svätí varujú pred nezdravou zvedavosťou, pretože tá nás môže viesť k rozptyľovaniu a hriechom. Príkladom je aj príbeh Evy v záhrade Eden, ktorej zvedavosť prispela k pádu.
Ako ľudia sme prirodzene zvedaví, ale nie všetka zvedavosť je na osoh. Nezdravá zvedavosť môže narušiť našu schopnosť ovládať jazyk a viesť k tomu, že vyhľadávame nepodstatné informácie či šírime klebety.
Jeden svätý raz povedal, že ten, kto si chce držať jazyk pod kontrolou, musí si chrániť aj uši. Ak potlačíme túžbu počuť všetky „novinky“, vyhneme sa pokušeniu hovoriť o veciach, ktoré nám neosožia. To však neznamená, že by sme mali ignorovať všetko dianie okolo nás. Je dobré mať prehľad, ale musíme si uvedomiť, že niektoré informácie pre nás nie sú dôležité a ich poznanie nám môže aj uškodiť. Ako sa píše v Písme: “„Slobodno všetko.“ Ale nie všetko osoží. „Slobodno všetko.“ Ale nie všetko buduje.“ (1. Kor 10, 23)
Nezdravá zvedavosť môže narušiť našu schopnosť ovládať jazyk a viesť k tomu, že vyhľadávame nepodstatné informácie či šírime klebety.
Na záver ti želám, aby si sa učil byť tichým a aby si potom aj vďaka cnosti tichosti dokázal držať svoj jazyk na uzde a nehovoriť to, čo hovoriť nechceš alebo to, čo nie je dobré povedať.
Ak sa chceš zdokonaliť v tichu, pravidelne si vyhraď čas na stíšenie – napríklad v modlitbe, čítaní Písma alebo adorácii. Precvičuj zámerné mlčanie, obmedz rušivé vplyvy ako sociálne siete a sústreď sa na počúvanie druhých. V prírode hľadaj pokoj a nauč sa premýšľať predtým, než hovoríš, aby tvoje slová boli vždy láskavé a potrebné. Uvidíte, bude to mať vo vašom živote ovocie.
Autor a úprava textu: Veronika Košťálová
Námet: Jakub Drdúl
