Každý z nás má svoju predstavu o tom, ako sa raz zoznámi a spozná svojho budúceho manžela/manželku. Určite o tom snívame, prípadne radi premýšľame, rovnako tiež veríme a dúfame. Musím sa priznať, že ja, Lenka, som bola na tom podobne. Mala som svoju vlastnú predstavu. Už som dopredu videla ako spoznám svojho budúceho manžela na duchovnom stretnutí. Áno, len tak náhodou sa stretneme, porozprávame sa, pozrieme hlbšie jeden druhému do očí a s určitosťou budeme vedieť, že k sebe patríme.
Roky však pribúdali a ja som svojho budúceho manžela nestretla. Ostala som verná Bohu, ktorý pozná moje potreby a túžby. Vedela som, že On naplní všetky prisľúbenia. Po dovŕšení tridsiatich rokov ma moje kamarátky začali povzbudzovať, aby som sa s niekým zoznámila cez internet. Ako prvé mi napadlo: „Čože? Veď táto cesta zoznámenia nie je osobná a pre mňa nepredstaviteľná. Mám si písať s niekým, koho možno tak rýchlo neuvidím a nestretnem? V žiadnom prípade.“ Hneď som to zavrhla a rázne zamietla. Okrem toho som si tiež spomenula na rôzne trápne situácie, o ktorých som sa dozvedela od iných kamarátok a ich skúsenostiach z online zoznamiek. Rozhodne som netúžila zažiť niečo podobné. Jednoducho som sa držala svojej predstavy o tom, že svojho budúceho manžela stretnem osobne.
O dva roky neskôr som si už nebola taká istá svojím rozhodnutím a začala som sa o tom čoraz intenzívnejšie rozprávať s Bohom. Pýtala som sa Ho, čo si o tom myslí a napokon sme spolu uzavreli dohodu. Ak sa mi do konca roku 2019 nepodarí stretnúť muža môjho života, tak sa do online zoznamky prihlásim. Zrejme už poznáš odpoveď na otázku, ako to vlastne dopadlo? Áno, osobne som sa nezoznámila. Nebolo teda inej cesty. Stále som to ale odkladala, až do jedného krásneho dňa kedy ma navštívila kamarátka, ktorá prehlásila: „Tak Lenka, je čas na registráciu.“
Dodnes sa z toho smejem, keď sa na to spätne pozerám. O hodinu neskôr, presne osemnásteho januára som bola zaregistrovaná na online zoznamke Katrande. Vtedy som Bohu v nádeji povedala jednu vec. Nebudem nikomu písať. Nechám na Teba nech mi napíše muž, ktorého Ty sám povzbudíš, aby mi napísal. Ubehli pomaly dva týždne a nič sa neudialo. Trpezlivo som čakala vo viere, že sa mi ozve. Dočkala som sa! Presne dvadsiateho deviateho januára mi napísal neznámy Marek. A odvtedy už uplynul viac ako rok. My sme sa medzitým stihli zoznámiť a i naďalej sa spoznávame a rozhodujeme jeden pre druhého. Sme za to nesmierne vďační, rovnako šťastní a naplnení bázňou, ktorá je od Boha.
Dnes Ti chceme spoločne napísať, aby si sa nevzdával/a i keď možno máš inú predstavu o zoznámení. Neboj sa byť odvážnou/odvážnym a skúsiť niečo nové. Neboj sa otvoriť inej možnosti, aj takej, ktorá ti príde úplne vzdialená. Prosíme ťa, vykroč z tieňa svojich predstáv. Keby sme spolu s Marekom neboli otvorení pre inú formu zoznámenia, nikdy by sme sa nestretli. Alebo, keby sme obaja neboli ochotní vyjsť zo zóny nášho komfortu, nikdy by sme si neboli navzájom darom. Vďaka Bohu, že sme to urobili. Veľmi ťa povzbudzujeme do toho, nevzdávať sa v hľadaní. Buď kreatívnou/kreatívnym. Rozumieme tomu, že nie je vždy jednoduché skúsiť niečo nové, z čoho môžeš mať strach, napríklad zaregistrovať sa na online zoznamke. Túžime ti povedať, že v zóne komfortu je síce bezpečne, ale nič nové tam nie je, alebo nerastie. A tak vykroč za niečím nový a nepoznaným. To nás privádza ešte k jednému zamysleniu.
S Marekom som sa zoznámila v čase, keď odchádzal do zahraničia. Nevadilo mi to. Často a rada cestujem do rôznych krajín. Keď mi to Marek oznámil, akurát som zistila, ako dlho trvá let za ním. Zistila som, že to nie je tak ďaleko a krajinu, v ktorej sa nachádza, mám okrem iného rada. Takže som si už predstavovala ako tam budem letieť. Potom ale prišlo niečo s čím vieme, že nikto nerátal. Vo svete sa udomácnil koronavírus a hranice sa uzavreli. To nám znemožnilo možnosť návštevy a osobného stretnutia. Preto nám ostala iba jedna možnosť spoznávania a to prostredníctvom listov a sociálnych sietí. Ocitli sme sa uprostred situácie, s ktorou ani jeden z nás nepočítal. Tu ale chceme zdôrazniť, že daj tomu druhému šancu aj napriek tomu, že si sníval/a o niečom inom. Viem si celkom živo prestaviť, že by viacero žien od spoznávania s Marekom odstúpilo. Alebo by za daných okolností do toho nešli. Možno sa aj ty zoznámiš s niekým, na kom ti bude niečo vadiť alebo prekážať. Rýchlo to rozpoznáš a povieš si, tak toto nie. Prosím pamätaj, prvý dojem nemusí byť nutne ten najdôležitejší. Daj tomu druhému šancu ho spoznať. Neodpíš ho/ju. Ja a Marek sme sa rozhodli dať šancu tomu druhému aj za podmienok, aké sme mali. Túžili sme jeden druhé spoznávať, tráviť spolu čas spôsobom, akým môžeme.
Teraz, po viac ako roku, sme tu. Keby nám niekto povedal, že prežijeme rok 2020 takto, ako sme ho prežili, asi by sme mu neuverili. Tu sme obaja v bázni pred Bohom z toho všetkého, čo On robí a koná v nás. Sme šťastní, že sme si vzájomne dali šancu. I naďalej hľadáme spôsoby, ako byť spolu na diaľku. Sme požehnaní prítomnosťou toho druhého a tešíme sa z každého spoločného dňa, minúty a telefonátu. S nádejou sa pozeráme dopredu a už teraz sa tešíme na všetko čo je pred nami.
To naše spoločné svedectvo sme napísali preto, lebo si veľmi želáme ťa povzbudiť. Neboj sa vyjsť zo zóny svojich predstáv o tvojom zoznámení a spoznávaní sa. Mimochodom obaja sa dnes s radosťou na srdci usmievame z toho, že za súčasných epidemiologických podmienok je online zoznamovanie v kurze. Buď darom niekomu, kto na teba čaká i keď o tom ešte nevieš.
Žehnáme ti odvahu, pokoj, trpezlivosť a stálosť na ceste hľadania tvojho budúceho manžela/manželky.
Lenka a Marek
