Myslím si, že spomenutý komentár vychádza predovšetkým z akejsi "dogmy“ dnešnej kresťanskej spoločnosti, ktorá má istú predstavu o tom, kto je vhodný a dobrý kresťan a človek a kto nie. Podľa tejto "dogmy“ by mal byť správnym človekom len ten, kto chodí pravidelne do kostola, pravidelne pristupuje k sviatostiam, pravidelne sa modlí, nenosí prikrátke či obtiahnuté oblečenie, robí to, či ono, no predovšetkým dodržuje predmanželskú čistotu, pretože šieste Božie prikázanie v dnešných časoch je trochu v popredí pred ostatnými. Akosi sa však zabúda na zvyšných deväť...
Je takéto vnímanie správne? Môžu takto kresťania selektovať svojich vlastných len na základe toho, že nespĺňajú isté parametre? Isto si teraz viacerí povedia – rozhodne nie. A napriek tomu veľmi veľa ľudí rado súdi. Súdia iných na základe základnej informácie bez akéhokoľvek pochopenia a empatie voči iným ešte aj s argumentom, že oni môžu, pretože tí "správni“ také odsúdeniahodné veci predsa nerobia. Osobne si však myslím, že v prvom rade by správny kresťan nemal nad druhými vynášať súdy, pretože to nie je kresťanské, ale farizejské. Navyše označovať sa za správnejšieho kresťana len preto, že neporušil šieste Božie prikázanie hraničí s povýšenectvom a pýchou, pričom sa zabúda, že „Boh sa pyšným protiví...“.
Prikázanie NEZOSMILNÍŠ! nie je nad všetky ostatné a nikde nie je napísané, že ten, kto ho dodržuje, dodržuje v správnej miere aj zvyšok desatora.
„POUŽITÁ ŽENA"
Vráťme sa však ku spomenutému komentáru, a to k nevhodným slovám. Jednoznačne za najnevhodnejšie možno označiť slovné spojenie "použitá žena“. Z kontextu vety vyplýva, že dievčatá, ktoré už nemajú panenstvo, sú na rovinu povedané – odsúdeniahodné a pri správnom kresťanskom chlapcovi nemajú čo robiť. Veď predsa rovný rovného si hľadá...Tu sa však naskytá množstvo ALE.
- Prvoradým ALE je, že za každým človekom sa skrýva nejaký príbeh. Je dievča, ktoré verilo v dobro druhých a previnilo sa voči šiestemu Božiemu prikázaniu, pretože ju chlapec, ktorému verila a ktorého ľúbila, oklamal a sklamal, odsúdeniahodné a nezaslúži si lásku od kresťanského muža? Áno, možno bola naivná a zaľúbená, no aj takáto skúsenosť môže človeku otvoriť oči a ukázať, kde robila chybu. A nie, tá hlavná chyba v tomto prípade nespočíva v porušení spomínaného prikázania. Je to o sebavedomí dievčaťa, ktoré namiesto toho, aby ho niekto posmelil, ho týmto prístupom ešte viac udupáva.
- Ďalším ALE je, že niekto môže pochybiť ešte skôr ako sa stane kresťanom. Obrátení kresťania môžu mať bujarú minulosť a predsa sa hrdo môžu hlásiť ku kresťanstvu. Sú pre svoju minulosť odsúdeniahodní? Ak by sme mali takto posudzovať ľudí, potom by ani svätý Augustín nemohol byť označovaný za svätého...
- Takýchto ALE by sa dalo nájsť omnoho viac, či už v súvislosti so znásilnenými dievčatami alebo prípady vdov a podobne.
Čo teda ľuďom, ktorí odsudzujú iných (bez ohľadu na pohlavie) a označujú ich za "použitých“ či "padlých“ chýba, je v prvom rade empatia a pochopenie, že nie všetci ľudia majú v živote rovnaké šťastie. Niektorí ľudia sú v živote skúšaní rôznymi spôsobmi a hoci v niektorých skúškach možno pohoria, nikde nie je napísané, že týmto spôsobom sa ich Boh nesnažil priviesť bližšie k sebe a na správnu cestu.
„BUDE PATRIŤ IBA JEMU SAMÉMU"
Ako veľmi problematické sa mi zo spomenutej vety ešte javí „bude patriť iba jemu samému“.
Síce opäť to čitateľka nemyslela v zlom, ale takéto zmýšľanie je z istej strany veľmi nebezpečné. Človek nie je majetok, aby niekomu patril. Majetnícke správanie do vzťahu rozhodne nepatrí. Takýto postoj je povýšenecký a dostáva v tomto prípade dievča/ženu do podriadenej pozície. Od ženy, ktorá sa ocitá v takejto podriadenej pozícii, sa potom vyžaduje poslušnosť a množstvo iných vecí, ktoré šľapú po jej dôstojnosti, pričom sa vytráca úcta a rešpekt.
Veľmi veľa chlapcov/mužov si vyslovene "potrpí" na to, aby jeho nastávajúca alebo aspoň jeho partnerka bola panna, pretože ak nie je, je nejakým spôsobom vadná, poškvrnená a nevhodná z rôznych dôvodov pre vzťah či manželstvo. Odsúdia ju a dajú nálepku "POKAZENÝ TOVAR“. Napriek tomu, že nechcem teraz zastávať ženy, myslím si, že mužov v tomto smere dievčatá odsudzujú omnoho menej než ako sa to deje naopak. Vyplýva to pravdepodobne z toho, že ženy a muži v spoločnosti ešte stále nie sú považovaní za rovných. Muži sú tí dominantnejší, ktorí si podľa niektorých môžu dovoliť spraviť viac zlých vecí ako ženy. Žena je tá, ktorá má byť dokonalá a bezchybná a ak pochybí, je vnímaná podstatne horšie ako muž. (Aj o tomto je feminizmus, čo však nie je témou tohto článku, takže vráťme sa späť.) Každý má rád predsa nové "veci“ a nie tie, ktoré už niekto mal, ktoré niekto použil...
V prvom rade si však každý, kto takto uvažuje, musí uvedomiť, že človek NIE JE VEC, a že ten, kto ľúbi, by nikdy nemal hľadieť na predošlé poklesky druhého, pokiaľ jeho súčasné správanie nie je nejakým spôsobom chybné a korešponduje s tým, čo hovorí a v čo verí.
„JE ŤAŽKÉ V TEJTO DOBE NÁJSŤ DOBRÚ, CUDNÚ ŽENU, DIEVČA..."
Posledné, pri čom sa treba zastaviť a zamyslieť je, že ,,je ťažké v tejto dobe nájsť dobrú, cudnú ženu, dievča...“. Je žena, ktorú nejakú muž oklamal, hoci ona mu verila a prišla s ním o panenstvo, zlým dievčaťom? To, že podľahla mužovi, ktorí na ňu možno naliehal, možno bol manipulatívny, správal sa majetnícky a sebecky, nehovorí nič o charaktere toho dievčaťa. Odsudzovať preto dievčatá za to je z veľkej miery scestné. Vypovedá to akurát tak o tom, že dala veľa lásky a aj to, čo nemala dať, niekomu, kto si to nevážil. O čo viac však takáto žena dokáže dať lásky tomu, kto si ju váži, na to sa pri takomto hodnotení akosi nemyslí.
Cudnosť preto nie je zárukou dobrej a dokonalej ženy.
A práve to je podstatné. Nehrať sa na pánov či pani dokonalé, ale snažiť sa stať takými, ktorí budú k druhým pristupovať s láskou, úctou, rešpektom a nebudú druhých ťahať dolu, ale dvíhať bližšie k Bohu. Neodsudzovať, ale namiesto toho ísť príkladom, ako sa správať k druhým, ako neznižovať hodnotu iného, ktorá je v Božích očiach u všetkých rovnaká. Takže v prvom rade netreba pozerať na poklesky druhých, ale na to, čo ešte môžem vylepšiť u seba.
