O nevere ako takej osobne počúvam pomerne často. Či žena, či muž, každý si nájde niekoľko dôvodov, prečo by nemalo o nič vážne ísť. "Manžel sa mi nevenuje! Manžel je málo pozorný! Manžel len pracuje! Je taký, je onaký... Prečo si neužiť?"
Často počuť názory, že na to máme právo. Že si zaslúžime to, po čom túžime. Že, ak sa znova zamilujeme, tak sa treba vykašľať na manželský sľub a ísť za hlasom svojho srdca. Možno najhoršie na tom je to, že to počuť aj zo strany odborníkov: psychológov, či iných poradcov.
Zdá sa, že pred manželstvom býva láska akási iná. Krajšia. Hlbšia. Aj jednoduchšia. Páry spolu trávia obvykle mnoho času. Užívajú si časté dovolenky, spoločne strávené chvíle. Obdarúvajú sa darmi a za deň sú schopní vytvoriť aj 20 "selfie".
...začneme sa nazdávať, že keď je po manželstve vzťah iný, tak je horší. Ale to je omyl.
A keď vstúpime do manželstva, zrazu je menej času, menej darov, menej pohodlia. Prídu starosti, vybavovačky, platenie účtov. Dovolenka nepríde každý rok, pretože treba na výdavky či prerábku domu. Dôjde k akejsi domácej rutine. Častokrát a to v mnohých manželstvách.
Preto nás to "núti" uvažovať týmto smerom. Pretože sa začneme nazdávať, že keď je po manželstve vzťah iný, tak je horší. Ale to je omyl. Toto nie sú absolútne žiadne dôvody na to, aby sme mali pocit, že to neklape. Že treba hľadať inde.
Nevera je to, keď chodíme poza školu. Nevera je o zbabelosti.
Manželstvo vnímam ako učenie. Od škôlky. Prvé roky sa učíme spoznávať. Všetko je pre nás nové. Nové situácie, problémy a prekážky, ktoré sme dovtedy nepoznali. Keď už prejdeme touto etapou, tak sa ďalej vzdelávame. Občas neprejdeme skúškou, ale stále je šanca na opravu. Pokiaľ sme v tejto škole, hoc by sme aj každoročne prepadávali a zlyhávali, je to dobré. Lebo stále je šanca, kým sme v nej.
Nevera je to, keď chodíme poza školu. Keď sa nedarí a dosahujeme zlé výsledky, tak namiesto toho, aby sme sa učili chápať a poznávať potreby a priania manžela/ky, radšej utečieme z tejto školy. Nevera nie je o zlyhaní, či nedostatočnej láske. Nevera je o zbabelosti. O nezrelosti. O tom, že sme nemali nastúpiť do školy manželstva predtým, ako sa dostatočne nepripravíme v škôlke (pred manželstvom). Nevera núti klamať a zraňovať. Nielen druhého, ale aj seba.
Milenec je láskavý, pozorný, vždy si nájde čas. Ale len dovtedy, kým si dostatočne neužije a nerozbije tvoje manželstvo.
Vyjadrujú sa názory, najmä zo strany žien, že je to JEHO vina. Že to ON sa mi nevenoval. Že to ON ma zanedbával. Milenec je láskavý, pozorný, vždy si nájde čas. Ale len dovtedy, kým si dostatočne neužije a nerozbije tvoje manželstvo. Potom sa z neho stane ten istý vinník, ktorým bol aj manžel.
Neverím na rozprávky typu, že v manželstve vyprchala láska či vášeň. Môže len utíchnuť. To, že ju nepočuť ale neznamená, že tu nie je. Nesmieme sa dať oklamať trendom falošnej lásky. Nesmieme uveriť tomu, že keď nastane v manželstve kríza, tak treba skúsiť šťastie inde.
Človek nebol stvorený ako zbabelec. Ako ten, čo sa vzdáva. Neboli sme stvorení len na to, aby sme boli milovaní, ale hlavne preto, aby sme milovali. V srdci človeka sa ukrýva veľká odvaha a odhodlanie. Nebojme sa byť v očiach spoločnosti nemoderní a zastaralí, keď sa budeme biť za manželské hodnoty. Možno sa z vás niekto vysmeje a bude nad vaším rozhodnutím zalamovať rukami a hovoriť vám, že sa neoplatí pracovať na manželstve, ale buď si istý, že neskôr budeš ty ten, kto sa bude smiať. Pretože im ukážeš... pretože im dokážeš, že to za to stálo!
Autor: Hela
