Dátum spotreby?
Ak zoberieme do ruky nejaké potraviny, nájdeme tam dátum spotreby. Rozličné náradie má tiež svoju životnosť a po čase, keď sa opotrebuje, musíme si zadovážiť nové. Rovnako aj liečivá majú svoj dátum spotreby, po ktorom by už mohlo byť ich užitie nebezpečné. Veci okolo nás majú svoje limity trvania, no nie je to tak s láskou. Láska pretrvá naveky. Všetko to, čo sme urobili z lásky, pretrvá večnosť.
Láska nikdy nezanikne, ale potrebujeme ju živiť, aby prekvitala. Každý z nás túži po láske, chceme byť milovaní. No nezabúdajme na to, že aj my máme lásku dávať. Potom bude aj druhým ľahšie milovať nás a vytvárať spoločenstvo lásky, ktorá pretrvá naveky.
Zabudnutá láska?
Môžeme si predstaviť rodičov, ktorí vychovávajú svoje dieťa. Otec i matka chodia každý deň do roboty, robia nákupy, upratujú, zveľaďujú domácnosť i záhradu, venujú sa deťom, chodia s nimi na výlety... Kde ide všetka tá láska? Veľakrát po nich ani nič nevidieť, a predsa milujú. Skutky a city lásky sa nemôžu stratiť. Možno to bude trvať roky, kým deti vyrastú, ale potom ich láska začne prinášať plody, kedy im deti budú schopné splatiť ich lásku starostlivosťou i pozornosťou.
Veľakrát sa pýtame: „Kde sa to všetko tratí, keď sa modlím a stále sa nič nedeje? Prečo ma Boh nepočúva?“ Je nemysliteľné, aby nás Boh nepočúval, ak nás miluje. A ešte o to viac, ak nás k modlitbe pohýna skutočná láska. Naša láska a modlitba sa akoby uskladňuje v nejakom duchovnom „trezore“, a Boh to všetko použije pre dobro osoby, za ktorú sa modlíme i pre nás samých v tej najsprávnejší čas. Láska a modlitba, ktorá z nej vychádza, sa nemôžu stratiť, pretože sú večné.
(Podvý)živená láska
Možno aj vy poznáte staré manželské páry, ktoré sa majú radi rovnako ako keď sa brali. Ako je to možné? Práve tak, že láska nemá dátum spotreby. Ak ju živíme a „neumrie od hladu“, potom rastie a neochabuje, pretože je láskou. Najväčším problémom našich vzťahov je, že lásku neživíme, iba užívame. Vychutnávame si, že sme milovaní, ale z našej strany nepridáme výraznejšiu snahu o to, aby sme lásku živili svojou vlastnou láskou. Láska potrebuje lásku. Láska musí byť opätovaná. Inak sa vysilí a začína chradnúť. Preto je toľko rozpadajúcich sa manželstiev, pretože páry sa nenaučili dávať, iba prijímali lásku druhého. No ani v tomto prípade láska nezanikla. To, čo bolo urobené z lásky, sa nestratilo, iba sa ľudia rozhodli viac nemilovať.
Cit a rozhodnutie
Prejavená a žitá láska sa nikdy nemôže stratiť, nikdy nemôže zaniknúť. Napriek tomu sa môžem rozhodnúť nemilovať. Robíme tak najmä vtedy, ak nám naša láska nie je opätovaná. Avšak láska nie je len romantický cit k niekomu. Láska je aj rozhodnutie, a preto sa môžem rozhodnúť milovať aj ľudí, ktorí mňa nemilujú alebo ktorí mi neopätujú lásku. Veľa manželstiev bolo zachránených preto, lebo jeden z páru, ktorému nebola opätovaná láska, a ktorý zažil zradu vo vzťahu, si povedal: „Napriek tomu ju/ho budem milovať!“ Láska sa dokáže vzoprieť aj ťažkým okolnostiam. Práve v manželskom vzťahu je živená sľubom, ktorý dala tomu druhému: „V dobrom i v zlom“. Nie ojedinelo sa stane, že ten druhý je premožený láskou svojho partnera, pretože vníma, že ho miluje a pritom na to už vôbec nemá dôvod.
Láska nikdy nezanikne, ale potrebujeme ju živiť, aby prekvitala. Každý z nás túži po láske, chceme byť milovaní. No nezabúdajme na to, že aj my máme lásku dávať. Potom bude aj druhým ľahšie milovať nás a vytvárať spoločenstvo lásky, ktorá pretrvá naveky.
Apoštol Pavol skutočne veľkolepým spôsobom opísal lásku. Predstavil tak vlastne Boha, ktorý je láska a ktorý nás miluje s maximálnou nežnosťou. Chce, aby sme ho napodobňovali, pretože sme stvorení pre lásku a iba v nej má náš život zmysel a naplnenie. Usilujme sa opakovať si jej jednotlivé vlastnosti, vracať sa k jej popisu v Prvom liste Korinťanom a vyprosujme si od Boha silu žiť všetky jej charakteristiky, pretože láska, ktorú sa naučíme žiť už tu na zemi, nikdy nezanikne a budeme v nej pokračovať aj v nebi, a to v plnosti v spoločenstve s naším milujúcim Bohom!
Pozn. editora: Tím Bezhraničnej lásky srdečne ďakuje otcovi Peťovi Olasovi za jeho trpezlivosť, láskavosť a iniciatívu pri tvorbe cyklu Hymnus na lásku, ktorý pre nás s ochotou pripravoval počas celého roka. 
