V predchádzajúcom kroku sme dospeli k pozvaniu, že sa máme naučiť ďakovať Bohu za to, akí sme. Až keď totižto budeš schopný/á stáť pred Bohom s vďačnosťou za to, ako ťa stvoril, sa môžeš posunúť na ďalší krok. Takmer každý z nás stretol vo svojom živote minimálne jednu osobu, ktorá ho v niečom oslovila. Kiežby však ostalo len pri tom. Byť niekým inšpirovaný nie je zlé, problém nastáva, keď sa táto inšpirácia zmení na porovnávanie sa a závisť.
Ako vyzerajú naše vzťahy či spoločenstvá? Často sú plné pretvárky, ohovárania, posudzovania, ba dokonca súperenia a dokazovania sebe aj iným, že JA som ten najlepší, najšikovnejšia, NAJ... nedokážeme sa tešiť z úspechu druhého a skôr či neskôr ani zo svojho vlastného, a preto unikáme...a hľadáme naplnenie v ďalšom a ďalšom... a v podstate žiadne nám nevyhovuje.
V jednom si ma málo vážia, v druhom ma nepotrebujú, v treťom sú šikovnejší ako ja, v štvrtom ma len ohovárajú... A tak končíme ako uzavreté, uhundrané, nespokojné šedé myšky prípadne arogantní, „sebavedomí“ frajeri, ktorí zjedli všetku múdrosť sveta. No najmä, sme uzavretí vo svojej samote, neschopní prijímať a budovať priateľstvá. Žijeme na plytčine a nikto, ba ani my sami nevieme, aký poklad sa ukrýva v našich hlbinách.
A vieš, čo? V skutočnosti, ak nedokážeš prijímať iných a neustále máš potrebu obviňovať druhých z toho, že ty nie si šťastný/á, že ťa nechápu, neprijímajú, je to tvoj problém – tvoja neschopnosť prijať to, aký/á si.
Ak nedokážeš prijímať iných a neustále máš potrebu obviňovať druhých z toho, že ty nie si šťastný/á, že ťa nechápu, neprijímajú, je to tvoj problém – tvoja neschopnosť prijať to, aký/á si.
Predstav si, že žiješ v spoločnosti, kde si je každý vedomý svojich slabých aj silných stránok a vie s nimi dokonale pracovať. Či je to rodina, škola, kresťanské spoločenstvo, práca – tvoria ho ľudia, ktorí poznajú nielen svoju hodnotu, ale aj svoju úlohu v danom spoločenstve. Títo ľudia neporovnávajú svoj charakter a dary s niekým iným, ale prispievajú práve v tom, čím boli obohatení a taktiež pracujú so svojimi slabosťami. Vo vzťahoch druhých povzbudzujú a poukazujú na to, čím sú darom pre spoločenstvo.
Čo sa však stane, keď do takéhoto spoločenstva vstúpi porovnávanie sa? Zrazu sa každá z osôb nesústredí na to, ako môže prispievať k rastu spoločenstva, ale snaží sa dosiahnuť svoj ideál. „Keby som bol/a ako on/a...“
Ak diabol upriami tvoj pohľad na niekoho iného a pomotá ti hlavu tým, aký je ten človek skvelý, odviedol ťa od napĺňania tvojho poslania.
Boh vložil do teba to, čo do nikoho iného. Umiestnil ťa do istého času, rodiny, spoločnosti, a práve na tom mieste máš prinášať ovocie. Ideálna predstava. Ak by to tak ostalo, žili by sme nebo na zemi. To diabol neznesie, a tak zasieva medzi nás nedorozumenia, nezhody, porovnávanie, neprijatie seba ani iných a nespokojnosť. Ak upriami tvoj pohľad na niekoho iného a pomotá ti hlavu tým, aký je ten človek skvelý a ty si nič, odviedol ťa od napĺňania tvojho poslania. Bingo!
Tak sa vráťme späť. Boh – Majster, vytvoril dokonalé dielo – Teba. Dal ti vlastnosti, dary, talenty, schopnosti aj slabosti, ktoré, ak sa s Jeho pomocou naučíš používať, budú slúžiť na Jeho oslavu. Boh však vytvoril viacero takýchto ORIGINÁLNYCH diel. Jeho cieľom nebolo robiť kópie. Každý je totiž ako jeden dielik, ktorý je súčasťou nádherného diela. Tvoja úloha nie je nahrádzať iné dieliky, tvojou úlohou je nájsť správne miesto. Už rozumieš? Poslanie, ktoré máš, nemôže vyplniť ani Kika, Adam, Martin či Nela. Môžeš ho naplniť jedine TY!
Tvojou úlohou je nájsť správne miesto. Poslanie, ktoré máš, môžeš naplniť jedine ty.
Aj v mojom živote som mala chvíle, kedy som bojovala s duchom porovnávania sa. Spomínam si, že sa to začalo už v mojej rodine. Moja sestra je presným opakom mňa – je extrovert, spoločenská, priebojná,... často som túžila byť ako ona. Zdalo sa mi, že život s mojou povahou je komplikovaný, že ja som komplikovaná.
Aj v spoločenstve, keď ma Pán postavil do úlohy vodcu (s čím som sa dlhé roky nevedela stotožniť), som bola v pozícii tej „nepohodlnej“. Vždy som totiž hovorila pravdu a často tvrdšie, ako by si iní priali. Raz to dokonca dospelo až do takého štádia, že sa všetci obrátili proti mne. Vtedy som kričala na Pána: „Pane, načo si ma tu dal? Nemohol si mi vybrať iné miesto, kde by si ma viac vážili? A nemohol si mi dať trochu iné vlastnosti? Možno keby som bola... a nebola...“ A mnoho takých myšlienok mi vírilo hlavou. Vtedy ma oslovil jeden citát: „Zostaň v zemi, do ktorej ťa Boh zasadil. Len tak prinesieš úrodu tam, kde to chce On.“ Tieto slová boli odpoveďou, kľúčom aj usvedčením. Zrazu som videla, že nielenže nedokážem prijať seba a svoje vlastnosti, ale neviem prijať ani miesto, kde ma Boh chce používať.
Život v porovnávaní sa a snahe byť ako niekto iný ťa nikdy nenaplní. Aj keby si dosiahol/a svoj ideál, príde čas, kedy pochopíš – toto nie som ja, pre toto som nebol/a stvorený/á.
Takže krok 2: Dnes skús uvažovať nad tým, kto do tvojho srdca zasial pochybnosť o tebe samom/samej. Pomenuj osobu, pri ktorej si si vravel/a: „Keby som bol/a ako on/a...“ Pátraj, kým sa snažíš byť.
A ak chceš, môžeš sa modliť so mnou: „Pane, ďakujem Ti, že si ma stvoril tak dokonale. Ďakujem Ti za jedinečnosť, ktorú si do mňa vložil. Zriekam sa každej predstavy, aký/á by som mal/a či nemal/a byť, každého porovnávania sa s inými, každej nespokojnosti, ktorá ma odvádza od napĺňania Tvojho plánu s mojím životom. Zriekam sa každej snahy byť niekým iným. Duchu Svätý, prosím, odhaľ mi plán, ktorý máš so mnou na mieste, kde som, vo vzťahoch, ktoré žijem. Daj mi prežívať radosť z mojej jedinečnosti. Amen.“
Teším sa z tvojho rozhodnutia spoznať cestu, ktorú ti Pán pripravil a žehnám otvorené oči, srdce a hlbokú radosť z prežívania toho, že Boh sa nemýli. A nepomýlil sa ani s tebou :).
Prečítaj si aj predchádzajúci krok, ako sa naučiť ďakovať Bohu za to, akí sme. V nasledujúcom kroku už budeme hľadať odpoveď, ako ťa vidí Boh.
