Ubehlo päť rokov, odkedy som počul tú kázeň. Mesiac som ženatý, no aj tak sa stále sám seba pýtam tú otázku: Páči sa ženám, keď si ich berieme a keď ich dobývame? Alebo to tisícky kresťanských mužov, ktorí počúvajú (biblické?) učenie o „dobývaní“ ich dám, vlastne uvádza do omylu?
Všetci poznáme „toho muža“, ktorý sa jednoducho nedovtípi, aj keď mu žena záujem naznačí niekoľkokrát, až to bije do očí.
Toto nie je hypotetická otázka. Poznám nejedného muža, ktorý si v oblasti vzťahov a randenia počína fakt nesprávne. Nie je to však problém, ktorý sa vyskytuje len v kresťanských kruhoch. Všetci poznáme „toho muža“, ktorý sa jednoducho nedovtípi, aj keď mu žena záujem naznačí niekoľkokrát, až to bije do očí. U niektorých mužov skĺzne „dobývanie dievčaťa“ do „prenasledovania dievčaťa“. A to nechce nikto.
V myšlienke, že ženám sa páči, keď ich dobývame, však zrejme je trochu pravdy. Čo všetky tie romantické komédie? Ona sa mu páči. On jej nie. Muž sa nevzdá a o 100 minút neskôr už sú spolu. A žili spolu šťastne až naveky, no nie?
Keď dievča povie „nie“, dobývaš ju ďalej alebo ju necháš ísť?
Na druhej strane, nechať si radiť ohľadom vzťahov z hollywoodskych filmov je ako pýtať sa strateného človeka na smer. Takže hádanka ostáva nevyriešená. Keď dievča povie „nie“, dobývaš ju ďalej alebo ju necháš ísť?
Dokonca aj rýchly prieskum na Googli o tom, či „sa žene páči, keď ju muž dobýva“, nepriniesol viac svetla do tejto témy (a to som si myslel, že Google pozná odpoveď na všetko!).
Nasledujúca pravda môže byť jednoduchá, no mnohým mužom sa prehĺta ťažko. Každá žena je iná.
A to ma privádza k dôvodu, prečo je toľko rád o vzťahoch zásadne nesprávnych: Ľudia sú ľudia. Ľudská rasa je plná rôznych ľudí s odlišným pozadím. Povedať čokoľvek konkrétne o vzťahoch a randení je neskutočne ťažké.
No dá sa povedať (mám to z dôveryhodných zdrojov), že niektoré dievčatá chcú, aby ich muži dobývali a majú pokrk lenivcov, ktorí sa dievčaťa len tak vzdajú (au!).
Myslím, že dôvodom, prečo sa muži boja a pýtajú sa otázky ako „nejdem na to rýchlo?“, „chce, aby som ju dobýval?“, nie sú obavy z toho, že nás budú považovať za „stalkerov“. Dôvod je trochu osobnejší. Bojíme sa odmietnutia. Ani nie tak bojíme. Odmietnutie nás desí.
Myslím, že dôvodom, prečo sa muži boja a pýtajú sa otázky ako „nejdem na to rýchlo?“, „chce, aby som ju dobýval?“, nie sú obavy z toho, že nás budú považovať za „stalkerov“. Dôvod je trochu osobnejší.
Bojíme sa odmietnutia. Ani nie tak bojíme. Odmietnutie nás desí.
Slovné (alebo fyzické) nakopanie do zadku od priateľa alebo ešte horšie, kňaz, ktorý nám vraví „VZMUŽ SA“, nám asi veľmi nepomôžu.
Existuje mnoho dôvodov pre strach z odmietnutia. Niektorým z nich sa budem venovať vo svojom ďalšom článku. No zatiaľ vás nechám s jednou myšlienkou. Držte si však klobúk, lebo sa vám možno nebude páčiť.
Existuje niečo, čo sa dá nájsť v každom mužovi bez výnimky. Na vine je Adam, že to máme. Volá sa to mužská hrdosť.
Jedným z najbežnejších dôvodov, prečo v nás sídli strach z odmietnutia je, že sa príliš bojíme toho, čo si o nás myslia iní. „Čo ak zas dostanem košom? Klesnem v očiach ľudí.“ A my, muži, nechceme klesnúť v očiach ľudí. Chceme, aby si ľudia mysleli, že sme úspešní (aj keď si sami myslíme, že nie sme!).
Až príliš nás zaujíma názor druhých. Možno to bude znieť otrepane, no pravdou je, že názor Boha by mal byť ten, ktorý nás zaujíma najviac. A dobrou správou je, že On nás nikdy neodmietne (Dt 31, 6; Mt 28, 20).
Až príliš nás zaujíma názor druhých. Možno to bude znieť otrepane, no pravdou je, že názor Boha by mal byť ten, ktorý nás zaujíma najviac. A dobrou správou je, že On nás nikdy neodmietne (Dt 31, 6; Mt 28, 20).
Veríš, že názor Boha je ten najdôležitejší? Dodáva ti Boží sľub, že ťa nikdy neodmietne, odvahu?
Autor: Sam Hailes
Preklad: Mirka Strážiková
Zdroj: http://blog.christianconnection.com/to-pursue-or-n...
