Niekto múdry napísal, že ak sa nepoučíme z minulosti, budeme ju opakovať. Niečo na tom bude. Na upratanie minulosti potrebujeme niekoľko vecí.
Nevyhnutná je odvaha a túžba kráčať v pravde. Podstatná je aj ochota odpustiť – partnerovi aj sebe. Ľúbostný vzťah alebo aj platonické neopätované zaľúbenie môže napáchať veľa škôd. Každé zlomenie srdca bolí nejaký čas. Aj preto je dobré neutekať s čerstvo zlomeným srdcom do nového vzťahu. Nezahojí ho. Zlomené srdce treba odsmútiť, nie testovať, koľko ešte znesie.
Je dobré neutekať s čerstvo zlomeným srdcom do nového vzťahu. Nezahojí ho.
Naše bývalé lásky ostávajú v našich spomienkach, srdciach, niekedy aj na Facebooku. Čo s nimi? Sama som nad tým uvažovala a viackrát. Čítala som o nejakom svätcovi, že so svojimi bývalkami sa po obrátení ani nepozdravil a radšej sa im vyhol. Mne sa to pravdupovediac veľmi nedarilo. Nejako mi prichádzali do cesty a uvažovala som, čo mi tým chce Pán povedať.
Myslím, že išlo o to, aby som neutekala pred sebou. Mala som veľký problém odpustiť si svoje omyly a zlyhania a prijať sa taká, aká som. Vedomie, že nemusím utekať pred sebou, že som prijatá a milovaná Bohom, že On sa mi nesmeje a nepohŕda mnou, mi pomohlo zmeniť postoj a nájsť prístup, ktorý je liečivý.
Uvedomila som si, že musím čeliť svojim strachom a zlyhaniam. Nechcem mať biele miesta vo svojom živote, miesta alebo ľudí, ktorým sa budem radšej vyhýbať, len aby ma nebolelo srdce. Vytesňovanie a snaha zabudnúť mi nijako nepomohli. Ani uvažovanie o tom, aké by bolo, keby... Osvedčilo sa mi jedine pozrieť sa pravde do očí. Aj keď to niekedy najmä na začiatku veľmi bolelo.
Povedala som si, že keď už mi Boh poslal tohto človeka v minulosti do cesty, budem sa za neho modliť a budem Bohu ďakovať, že som ho spoznala, napriek všetkému, čo nebolo dobré.
Povedala som si, že keď už mi Boh poslal tohto človeka v minulosti do cesty, budem sa za neho modliť a budem Bohu ďakovať, že som ho spoznala, napriek všetkému, čo nebolo dobré. Robím tak, keď si spomeniem alebo toho človeka stretnem. Nevyhľadávam však úmyselne tých ľudí. Myslím, že každé zamilovanie a každý vzťah boli na niečo dobré. Aj na zlé samozrejme. To druhé je na pokánie, to prvé na vďačnosť. Aj vďaka svojej minulosti som tým človekom, ktorým som.
Muži, ktorí oslovili moje srdce, ho oslovili z nejakého dôvodu. Niekedy to bola osamelosť, nenaplnená potreba po blízkosti a niekedy ma očarili vlastnosti, výzor, osobnosť. Niekedy ma uchvátili myšlienky a charizma dotyčného, premenená na činy. Dotýkali sa mojich vlastných túžob a posunuli ma dopredu. Aj títo muži mi pomohli viac porozumieť sebe. To nie je zlé. Mne naozaj pomohlo, keď som si pomenovala skutočnosť pravým menom.
Odpustiť sebe je niekedy ťažšie ako odpustiť druhému. Ale potrebujeme to.
A potom tu je odpustenie. Boli rany, ktoré nám zasadili partneri svojím neprijatím, žiarlivosťou, posudzovaním, tvrdými slovami, odmietnutím, sebectvom. A boli rany, ktoré bolia možno ešte viac, ktoré sme zasadili sami sebe nedostatkom hrdosti, nízkou sebaúctou, strachom z rozchodu, zotrvávaním v deštruktívnom vzťahu, prílišnou pasivitou a poddávaním sa, stratou seba.
Odpustiť sebe je niekedy ťažšie ako odpustiť druhému. Ale potrebujeme to. To, čo vidíme teraz z tejto perspektívy súčasnosti, sme nemohli a možno aj nechceli vidieť v minulosti. Istým spôsobom sme toho bez tej skúsenosti neboli schopní. Treba si odpustiť naivitu, hlúposť, to, že sme ubližovali sebe alebo partnerovi, lebo inak sa nepohneme. Milovali sme tak, ako sme vedeli vtedy milovať. Naše predstavy o láske a schopnosť milovať ovplyvnila aj naša rodina, médiá. Je žiaľ pravda, že niektoré veci sa nedajú napraviť, ani uzdraviť, ale treba byť férový k sebe a nenahovárať si milosrdné lži o sebe alebo o partnerovi. To pomôže aj našim súčasným vzťahom a manželstvu.
Niekedy sme k sebe príliš tvrdí, inokedy máme naopak sklony sami seba ospravedlňovať, vyhovárať sa. Ale v hĺbke srdca väčšinou vieme, ako to bolo. A to si treba priznať, sebe aj Bohu. Aby nám On pomohol odpustiť, aby sme našli pokoj v srdci a kapacitu milovať a byť milovaní. Aby sme videli vzťahy, ľudí a seba Jeho očami. Aby nás oslobodil od pocitov hanby a viny, ktoré nás zväzujú a bránia nám rásť. A On to dokáže.
„Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy“ Ž 103,3.
