Rúti sa to na Teba zo všetkých strán: „Ľudí s pozitívnym testom na COVID-19 pribúda... Niekoľko z nich zomrelo... Hrozí nám uzavretie krajiny... Vláda oznámila nové opatrenia... Platí zákaz vychádzania... Rúška sú povinné aj v exteriéroch... Ekonomika celosvetovo upadá... Ľudia prichádzajú o prácu...“ Dennodenne čelíš týmto alebo aj podobným správam. Zahlcujú tvoj svet. Vyvolávajú hnev, vzburu, nevôľu, nepokoj, strach,...
Dnes by som chcela Tvoj pohľad sústrediť na druhú stranu tejto rovnice. Mám pre Teba dobré správy. 
Aj napriek okolnostiam, ktoré sa dejú okolo nás, čas, ktorý teraz prežívame, môže slúžiť pre naše dobro. Fuuu. Už vidím, ako sa tvoje vnútro otriaslo v základoch. Ako z celej tejto situácie môže vzniknúť niečo dobré? Jednoducho. Začni od seba. Tvojím príkladom. Spôsobom, akým sa ty sám/sama teraz správaš/zmýšľaš/hovoríš. Som presvedčená, že aj v tejto dobe, v dobe druhej vlny pandémie, môžeme byť prístavmi nádeje a svetla pre ľudí, ktorí sú okolo nás. Svietiť im do tmy, ktorú zažívajú. V tomto blogu by som rada písala o tom, ako prežiť tento čas a zároveň byť pre druhých týmto prístavom. Zhrniem to v pár praktických bodoch. Si pripravený/á? Ja áno. Poďme na to:
1. Odstrihnem sa od negatívnych správ
Začnem jednoduchou vetou: „Čím sa sýtiš, tým sa stávaš“. Koľko hodín počas dňa venuješ sledovaniu správ a videí, čítaniu článkov, sledovaniu facebookových príspevkov o Covid-19? Ruku na srdce. Väčšina týchto správ je negatívna. V tom problém nevidím. Problémom sa to však stáva vtedy, ak sa týmito správami sýtiš celý deň. Pravdepodobne z nich nebudeš mať pozitívnu náladu. Len Ťa viac nahnevajú, znechutia. Budeš sa viac báť, nadávať na vládu, jej predstaviteľov... Všimol/a si si, ako sú negatívne emócie ľahko šíriteľné? Stačí si len prečítať pár komentárov na Facebooku. Preto Ťa pozývam do toho, aby si prevzal/a zodpovednosť za to, čím sa cez deň sýtiš. Nemyslím tým, že teraz musíš kompletne prestať pozerať správy a prerušiť kontakt s okolitým svetom. Nežijeme v dobe kamennej. Ja si napríklad denne pozriem len najnovšiu štatistiku Covid-19 a skontrolujem si súčasné opatrenia vlády. To je všetko. Na sociálnych sieťach mám vypnuté upozornenia. Jednoducho povedané: ja si pozriem to, čo chcem, kedy ja chcem. Nedovolím, aby sa negatívne správy na mňa hrnuli bez kontroly ako chcú.
2. Modlím sa
Nezabúdať na modlitbu je v tejto dobe kľúčové. Osobne si myslím, že sme nikdy nemali viac času na modlitbu ako teraz. Sme doma. Vynikajúca príležitosť byť s Bohom v komôrke. Pozývam Ťa do toho, aby si miesto čítania správ išiel k Bohu. Bol s Ním a sýtil sa živou vodou z Jeho prameňa. Zároveň je to príležitosť predkladať mu obavy, strachy, boje a hnev k Jeho nohám. Vstupovať do hlbšieho vzťahu s Ním. Pýtať sa ho, ako sa môžeš darovať ľuďom okolo seba. Prosiť Ho nech zmení uhol tvojho pohľadu. Prístavom nádeje a svetla sa nestaneš z vlastnej sily. Je na to potrebná sila zhora. Otec svetiel bude v Tebe zapaľovať svoje svetlo, aby si sa ty sám/sama stala Jeho svetlom sveta.
3. Pomáham ľuďom okolo seba
Negatívne naladený človek má tendenciu hovoriť stále dookola vety začínajúce slovom „Ja nemôžem to a to... Ja musím to a to...“. Ja, ja, ja a stále dookola. Skúsme pozornosť presunúť na druhú misku váhy – ty. V tejto dobe máme šancu ukázať väčšiu solidaritu. Pozývam Ťa, vyjdi zo svojej zóny komfortu a sebaľútosti. Uvidíš, že je okolo Teba veľa príležitosti ako byť prístavom nádeje a svetla. Môžeš začať malými vecami, napríklad odniesť nákup človeku, na ktorom vidíš, že už nevládze, spýtať sa spolubývajúcej, či nepotrebuje niečo nakúpiť, podržať dvere osôbke, ktorá má plné ruky nákupu, pomôcť babičke prejsť cez prechod, kúpiť kamarátke koláčik a len tak jej ho priniesť domov, vyrobiť darček a potešiť ním svojho blízkeho. Keď človek otvorí oči, uvidí veľa možností ako sa darovať.
4. Som v kontakte s blízkymi
To, že nie sme so svojimi blízkymi prežívame veľmi ťažko. Je to aj môj prípad. Moja rodina je odo mňa vzdialená 200 km a ešte k tomu je aj v inom štáte. To mi však nezabráni v tom, aby som s nimi bola v kontakte. Vyčlením si vždy čas, aby som sa s nimi spojila. Pozdieľala aspoň na diaľku. Podporila ich, bola emocionálne prítomná vo všetkom, čo teraz prežívajú. Pozývam Ťa nájsť si na blízkych čas, byť proaktívny/a, zdvihnúť telefón, zavolať im a spýtať sa jednoduchú otázku: „Ako sa máš?“.
5. Ďakujem za všetko, čo mi bolo dané
Tento bod je celkom jednoduchý. Prejaviť vďaku vo vzťahu k druhým je ako poliať kvietok, ktorý potom rastie. Miesto zamerania sa na to, čo Ti teraz chýba (chodenie do kina, fitka, reštaurácie...) sa zameraj na vďaku za veci, ktoré máš. Ja si každý večer vypíšem na papier 5 vecí, za ktoré som vďačná v kategóriách (ľudia, veci, zážitky). Na konci týždňa je tento zoznam poriadne dlhý. Pozývam Ťa skúsiť to isté. Sám/sama uvidíš, že nie je všetko také zlé ako sa zdá. Máme množstvo príležitosti na vďaku. Stačí si ich len začať všímať.
6. Idem si zacvičiť!
Akékoľvek cvičenie uvoľňuje v tele endorfín (hormón šťastia). Cvičiť sa dá aj napriek tomu, že fitká máme momentálne zatvorené. Pomáha ísť si zabehať, prejsť sa, dať si 20-minútové cvičenie doma (inštruktážnych videí je na internete až-až), pustiť si hudbu a tanečne sa vyjašiť. Kreativite sa medze nekladú. Pozývam Ťa teda k tomu, aby si všetky negatívne emócie vybil nie na poli komentárov na Facebooku, ale na poli fyzického pohybu.
7. Šírim okolo seba nádej, pokoj, svetlo a lásku
„Lenka, ako je to možné, že si taká pozitívna aj napriek tomu, čo sa teraz okolo nás deje“, spýtala sa ma raz známa. Odpoveď je jednoduchá: rozhodla som sa tak. Vo svete je totiž množstvo kritikov (vedia kritizovať ľudí, spôsoby, opatrenia, správanie, texty...). Ja som si vedome zvolila cestu podporovania a povzbudzovania. Zameriavam sa na pozitívne stránky celej tejto doby. Túžim po tom, aby druhí, ktorí sa so mnou rozprávajú, zažívali nádej, pokoj, svetlo a lásku. Už len tým, že prejavím pochopenie, uznanie, usmejem sa, poviem slovo povzbudenia, počúvam človeka, prejavím empatiu. Boh chce, aby sme boli svetlom sveta a toto je cesta, ako ním byť.
Na záver mi dovoľ povedať Ti, že nie som hrdinka, ktorý by vždy všetko dokonale zvládal. Kvôli súčasnej situácií som nevidela moju rodinu 2 mesiace, môjho priateľa 9 mesiacov. Som už opäť skoro mesiac zavretá na byte s mojou spolubývajúcou. Občas na mňa padne ten pocit zúfalstva, smútku, bolesti, strachu, nepokoja a hnevu. Dôležité však je, že im nedovolím, aby ovplyvňovali moje prežívanie. Rozhodla som sa byť jedným z mnohých prístavov nádeje a svetla. Verím, že vďaka času s Bohom ním môžem byť. Nikdy nie je neskoro začať. Pozývam Ťa pripojiť sa ku mne a stať sa prístavom svetla a nádeje pre druhých okolo nás. Verím, že spoločne bude naše svetlo jasnejšie a jasnejšie. Až tak, že porazí tmu, ktorej čelíme. Žehnám Ti do toho!
