Verím, že článok bude pre vás prínosný a dokážete prostredníctvom neho odstrániť faktory, ktoré majú na charakter našej komunikácie v partnerských (alebo v medziľudských) vzťahoch negatívny dopad (pozn.: v prípade 2 bodov uvádzam odbornú terminológiu, keďže ide o pomerne frekventované pojmy, tak nech sa vám vštepia do pamäti).
Nesúlad verbálneho a neverbálneho prejavu
Poznáme to. Ústa hovoria niečo iné, telo však prezrádza, čo si skutočne myslíme, pričom o tom ani nemusíme tušiť. Medzi neverbálny prejav zďaleka nezaraďujeme iba pohyby tela – celá problematika je značne zložitejšia, no píšem o tom (zatiaľ) iba v zjednodušenej podobe.
Ak nás partner či partnerka v niečom napomína, my s vyčitkami vnútorne nesúhlasíme, no s umelým úsmevom na tvári prijmeme, čo nám hovorí, nie vždy je to dobré. Ak nám niečo prekáža, radšej sa s úprimnosťou ozvime a konštruktívne, s taktnosťou riešme, čo nás trápi. Ak budeme ticho a dovolíme, aby sme s hnevom či frustráciou vo svojom vnútri neustále prijímali to, čo nás štve, dochádza ku vnútornej kumulácii, t. j. hromadeniu negatívnych emócií, ktoré čím dlhšie necháme narastať, tým neskôr a v neprijateľnejšej podobe vykypia von. Vždy si však sami v sebe zodpovedajme, či sú výčitky oprávnené, a pripusťme, že možno nemáme pravdu a môžeme niečo zlepšiť.
Filtrovanie niektorých informácií či emócií
Vnímajme obsah toho, čo sa k nám dostáva, so všetkým, čo k tomu patrí. Ak nám partner povie, že dobre varíme, no dá nám odporúčanie, že niečo by sme mohli zlepšiť, prijmime to ako celok. Nesústreďme sa ani výhradne na to, že dobre varíme, a odporúčanie zahodíme za hlavu, ani výhradne na odporúčanie či výčitku, že by sme niečo mohli zlepšiť, pričom pochvalu, že dobre varíme, odfiltrujeme do zabudnutia a sústredíme sa na „negatívnejší“ aspekt vypovedaného. Takisto to funguje aj s emóciami, ktoré spolu s tým prichádzajú. Zamyslime sa, do akej miery sa s tým u seba stretávame, a vždy berme do úvahy skutočnosť z hľadiska A aj B.
Neúprimnosť
Existujú situácie, keď môže byť neúprimnosť vhodná, často v prípadoch, keď partnera nechceme zraniť, keď mu chystáme prekvapenie, keď nechceme prekaziť nejaké plány atď., avšak pokiaľ ju rozoberáme v kontexte riešenia problémov, vyjadrovania citov, emócií, dôležitých myšlienok, konštruktívnej kritiky, je na mieste druhému povedať, čo si myslíme. Ak má vzťah fungovať, bez úprimnosti sa to nezaobíde, a ak máme obidvaja tento vzťah budovať, napredovať v ňom, stavať z neho dom na pevných základoch lásky (rešpekt, úcta, dôvera, pochopenie...), nesmieme sa obávať, čo si o nás ten druhý pomyslí. Napr. ak partner venuje partnerke málo času a partnerku to vnútorne trápi, je na mieste to čím skôr riešiť a nebáť sa, ako na to druhý zareaguje. Ak je vzťah zdravý a zrelý, problém vyriešiť dokážeme.
Nejasnosť a nekonkrétnosť výpovede
Je víkend, okolo 11:00, manželia budú čoskoro obedovať. Manžela zavolá kamarát, že s ním potrebuje urgentne a v rýchlosti osobne prebrať istú pracovnú záležitosť. Manžel teda manželke povie, že musí na chvíľu vybehnúť za kamarátom, a manželka ho poprosí, nech sa prehnane nezdržuje, lebo onedlho bude obed. O 3 hodiny neskôr: obed je studený, manželka netrpezlivá, čo-to sklamaná či nahnevaná, muž príde domov, žena mu vyčíta, kde bol tak dlho, a jeho odpoveď znie: „Veď som povedal, že budem preč iba CHVÍĽU.“ Mám k tomu ešte niečo dodávať? Keď si to situácia žiada, vždy buďme vo vyjadrovaní čo najkonkrétnejší, aby nedochádzalo k zbytočným nedorozumeniam, v horšom prípade zvadám.
Zveličovanie (hyperbolizácia)
Netreba ho veľmi predstavovať. Stretávame sa s tým, keď jeden z partnerov začne neprimerane zvyšovať význam nejakej situácie, javu či vlastného prežívania v snahe zdôrazniť citové zafarbenie, neraz aj s odstupom času, ba niekedy dokonca cielene. Existuje tu mnoho rôznych kombinácií pre ilustrovanie konkrétnych príkladov, a keďže sa môžu vyskytovať vo viacerých rovinách, tentoraz sa tomu vyhnem. Nepochybujem o tom, že každému z vás by behom okamihu či chvíle napadlo viacero príkladov. Vyvarujme sa toho. Ak zveličujeme z nevedomosti, nemusí to byť úplne naša vina, no ak tomu chceme predísť, dobre si vždy premyslime, čo ideme vypustiť z úst (a vonkoncom sa to netýka iba zveličovania, všakže?!). Ak to, naopak, robíme cielene, ide o manipuláciu – jedno lepšie ako druhé, nie? Výsledok je aký? Vyslovene negatívny. Základom vzťahu je prirodzená komunikácia, čo, pozor, nevylučuje hádku. Aj hádka dokáže byť v niektorých prípadoch užitočná, no iba v prípade, že prebieha bez klamstiev, manipulácie, neúprimnosti, v snahe dôjsť k náprave toho, čo je narušené. V prípade, že chceme druhému v zdravej miere udrieť na city, nech sa páči, nikdy to však nerobme strojene a manipulačne.
Zovšeobecnenie (generalizácia)
Predstavme si manželský pár. Chystajú sa na rodinnú oslavu, stanovili si presný čas odchodu z domu, no žena sa zdrží v kúpeľni, čím sa obidvaja trošku oneskoria. Stalo sa jej to v podobných situáciách možno 3x, najviac 4x z 10 prípadov. Muž zahlási: „Kvôli tebe VŽDY meškáme.“ Už to vidíte sami. V poriadku, možnože by sa žena mohla poponáhľať, keď vie, že má s touto záležitosťou občasný problém, prípadne nech vstane skôr, ak je tu riziko vzniku podobnej situácie (mimochodom, stáva sa to aj mužom), no ak sa navzájom milujeme, uznávam, v rámci prirodzenosti človek občas dá zo seba von, čo ho frustruje, no skúsme si niekedy zahryznúť do jazyka, s pokorou a v tichu si uvedomme, že ani my nie sme dokonalí, a v prvom rade si pripomeňme, prečo s tým druhým žijeme svoj život. Ak už nám to prekáža natoľko, že sa potrebujeme ozvať, v poriadku, no vždy taktne, s láskou, a prosím, objektívne! Žiadne „vždy“ ako v tomto prípade! Navyše to vyznieva veľmi útočne, čo s pravdepodobnosťou otvorí hádku, ktorá koniec koncov a paradoxne vznikne primárne našou vinou aj v prípade, že ten druhý po niekoľkýkrát mešká, čo zaktivizuje náš popud reagovať na to, avšak riešiť sa to dá vždy aj vľúdnejšie a pokojnejšie. Chce to len dávku sebareflexie.
…
Možnože ste si v súvislosti s komunikačnými chybami či zlozvykmi spomenuli na podstatne viac chýb, no vedzte, že sa k nim ešte dostanem v rámci ďalších článkov tohto cyklu.
Kým budú zverejnené, skúsme medzičasom zreflektovať svoj život so svojím partnerom, či už s ním „len“ chodíme, alebo tvoríme manželský zväzok, alebo nad vyššie uvedenými chybami popremýšľajme zo všeobecného komunikačného hľadiska v kontexte styku s ľuďmi. Komunikácia je krásna v tom, že prebieha na všetkých úrovniach spoločnosti, preto keď hovoríme o konkrétnej rovine, väčšinou dochádza k prelínaniu týchto vrstiev. Reflektujme, skúmajme, pýtajme sa sami seba, čo môžeme v rámci seba zlepšiť pre lepšie fungovanie vzťahov.
„Láska prináša ideálny vzťah a svetlo do všednej prózy života, vyburcuje vznešené inštinkty duše a nedovoľuje zhrubnúť v tesnom materializme a v hrubom živočísnom egoizme.“ (Ivan Alexejevič Bunin)
Nasledujúca časť: Chyby a zlozvyky... 2/4
