1. Rozprávajte sa
Sex po telefóne. Neviem, či ste ho zažili, ale asi ste o ňom počuli.
Keď som v Bratislave, snažím sa každý deň, ideálne ráno, zavolať svojej drahej manželke. Keď sa pekne (a väčšinou krátko) porozprávame, niekedy – pretože som hrozný – poďakujem Martuške za rozhovor slovami: „Tento sex po telefóne je celkom fajn!“ Ona sa smeje, pretože, samozrejme, o žiaden sex nejde. Sú to bežné otázky a odpovede: „Ako sa máš? Čo ťa dnes čaká? Ako naše deti? Čo si si dnes ráno prečítala vo Svätom Písme?“
Manželský sex je prejavom hlbokej intimity, prejavom veľkej blízkosti. Ale tým sú aj milujúce slová a láskyplný rozhovor medzi manželmi. Sex po telefóne som ešte nikdy neskúšal, ale Lásku po telefóne vám môžem určite odporučiť.
Nerozprávať sa je chyba. Veľká chyba. Dáva totiž priestor nedorozumeniam a domýšľavosti. Dáva priestor omylom a klamstvám Zlého.
Tak ako môžeme veľmi silne prejaviť lásku svojmu manželskému partnerovi telesnou intimitou, môžeme mu ju veľmi silno prejaviť aj rozhovorom, počúvaním a vyslovovaním slov. Hovoriť so svojím manželom, manželkou, je prejavom veľkej lásky. Nehovoriť so svojím manželom, manželkou, môže byť prejavom veľkej nelásky a zdrojom hlbokého zranenia.
Preto, ak chcete mať dobré manželstvo, rozprávajte sa!
Pozor! Nepovedal som: Rozprávajte! Povedal som: Rozprávajte SA! Hovorte spolu. Zdieľajte sa a počúvajte sa.
Pre jedného to môže znamenať otvoriť ústa a začať hovoriť. Rozprávať o tom, čo sa skrýva v jeho vnútri a čo zažil, keď nebol spolu so svojím manželským partnerom.
Pre druhého to môže znamenať zatvoriť ústa a začať počúvať. Počúvať, čo mu jeho manželský partner chce povedať. Vytvoriť ticho, ktoré môže využiť, aby niečo povedal, alebo – ak chce – aj aby mlčal.
Koľko sa máme rozprávať?
Koľko treba. Dalo by sa povedať, že sa môžete riadiť trhovým princípom ponuky a dopytu. Keď potrebuješ hovoriť, som ochotný počúvať. Keď si pripravený počúvať, som ochotný hovoriť.
Vo všeobecnosti sa ale dá povedať, že v dnešnej dobe hovoria manželia spolu – málo. A preto by sa tiež dalo povedať, že takmer v každom manželstve treba – čo sa týka spoločného rozprávania sa – pridať na kvantite aj na kvalite. Rozprávať sa spolu viac a rozprávať sa spolu lepšie. Na vyššej úrovni komunikácie.
Základným východiskom je staré známe: „Nemému decku ani vlastná mater nerozumie.“ Nerozprávať sa je chyba. Veľká chyba. Dáva totiž priestor nedorozumeniam a domýšľavosti. Dáva priestor omylom a klamstvám Zlého.
Mnohí sa spolu rozprávajú, keď spolu chodia, keď sú zaľúbení, počas prvých mesiacov, možno aj prvých rokov manželstva. Ale mnohí s tým po čase prestanú. Prestanú sa takto rozprávať. Prestanú komunikovať. Sčasti to spôsobia okolnosti, ktoré ich oberajú o čas a pozornosť potrebné na manželský rozhovor, sčasti sú za tým komplikácie v ich vzťahu, ktoré mnohých vedú k tomu, že sa im zatvárajú nielen srdcia, ale i ústa.
Učte sa spolu správne rozprávať už počas chodenia a ako snúbenci. Neprestaňte s tým však ani ako manželia. Pracujte na tom. Váš manželský partner musí vedieť, čo si myslíte, ako sa cítite, po čom túžite, čoho sa obávate, čo sa vám páči, čo sa vám nepáči. Musí to vedieť od vás, priamo z vašich úst. Nemá si to domýšľať či hádať!
Muž by mal každý deň povedať svojej manželke, že ju miluje, že ju ľúbi, že je krásna, že sa mu páči, že je s ňou rád, že je s ňou šťastný, že je veľmi šikovná, že je za ňu veľmi vďačný, že si gratuluje, že si ju zobral, že si ju váži, že si veľmi cení, ako ho miluje a ako sa o neho, o celú rodinu a celú domácnosť stará, a podobne.
Žena by mala každý deň povedať svojmu manželovi, že ho miluje, že sa jej páči, že si ho váži, že sa pri ňom cíti bezpečne, že sa cíti ním milovaná, že je s ním šťastná, že je za neho vďačná, že je rada, že sa za neho vydala, že si cení jeho pracovitosť a jeho starostlivosť o ňu a o celú rodinu, a podobne.
Keď veľa hovoríte – a hlavne neuvážene – a nechávate sa príliš uniesť emóciami, môžete vášmu manželstvu vážne uškodiť.
Niekedy je však potrebné aj mlčať. „Múdre srdce pozná čas a správny spôsob“ (Kaz 8,5). Ako hovorí známe príslovie: „Radšej hamovať, ako banovať.“ Rozprávať sa s manželským partnerom je veľmi dôležité. Príliš veľké množstvo slov a prázdne rečnenie však môžu ľahko viesť k hriechu. Keď veľa hovoríte – a hlavne neuvážene – a nechávate sa príliš uniesť emóciami, môžete vášmu manželstvu vážne uškodiť. Ako hovorí starý Sirachovec: „Úder bičom spôsobuje modriny, ale úder jazykom drví kosti“ (Sir 28,21 SEP). Tak ako je neprípustné udrieť svojho manželského partnera (rukou), tak isto (alebo ešte viac) je neprípustné „udrieť“ ho jazykom. Tak ako by sme mali kontrolovať svoje emócie a svoju ruku, tak isto by sme mali kontrolovať svoj jazyk. „Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a každá zloba nech sú ďaleko od vás“ (Ef 4,31)!
Veľmi rád sa s Martuškou rozprávam. Páči sa mi, keď sedíme v kreslách, v piecke pukocú horiace bukové polená a my pijeme kávu. Pitie kávy (čaju, vína a pod.) je pre mňa dobrá zámienka posedieť so svojou manželkou a porozprávať sa s ňou. Hocikedy jej volám: „Ešte si nerob kávu, o chvíľku som doma, vypijeme spolu.“ Alebo naopak: „Kedy prídeš domov? Počkám na teba s kávou?“
Ak chcete mať dobré manželstvo na celý život, snažte sa vytvárať si aj vy príležitosti na to, aby ste sa dôkladne a dosýta pravidelne dobre porozprávali. Otvorte srdce, otvorte uši, otvorte ústa a rozprávajte sa.