Neexistujú vzorní katolíci. Sme len katolíci, ktorí sa snažia byť vzorom, ale ten onen stupeň dokonalosti ani jeden z nás nedosiahol, žiaľ a možno i dobre tak.
Je dobré byť človekom, ktorý robí chyby, bez ohľadu na to v čo, alebo v koho verí a či vôbec verí. Je dobré mýliť sa a učiť sa na vlastných chybách.
Čo ma však desí pri pohľade na dnešné mladé, krásne a nežne katolíčky? Aby bolo jasné už na začiatku: Som katolíčka, síce pred tridsiatkou, ale snáď sa ešte môžem privtrieť medzi tie mladé...krásna...no ved jasné, všetky sme krásne (ešte, že je tento výraz taký zaužívaný) ...a rozhodne sa nevysmievam žiadnemu dievčaťu, či žene, ktorá je nielen vo svojom vnútri, ale i navonok krehkou kvetinkou, naboso tancujúcou na rozkvitnutej lúke a ovenčená venčekom z púpav. Je to krásne a príťažlivé, dokonca i pre mňa.
Ale dievča krásne...maj sa na pozore. Poznám mnoho násť i dsať – ročných dievčat a žien, ktoré na báze svojej viery a katolíckej výchovy, bezvýhradne veria každému, kto sa dokáže čo len mechanicky prežehnať. Nemajú sa na pozore. Nepoložia si otázku, či sú v bezpečí, pri tomto človeku. Idem k veci, k jadru tohto článku. Aj medzi katolíkmi ...a teraz zatnem do veľmi živého...aj medzi kňazmi, sú ...nehrám sa so slovíčkami, úchyláci. A nie, žiaden kňaz ma nezneužil. A nie, nie je to pomsta zakomplexovanej ženy, ktorá z ničoho nič útočí na kňazov a cirkev. Mám oči a uši. Nečítam Nový čas, nepozerám krimi noviny a aj tak sa čoraz častejšie dozvedám o prípadoch, kedy kňaz zneužil svoju mladú a krásnu farníčku. A takých prípadov vo svete pribúda a stále bude, pokiaľ...pokiaľ sa dievča krásne nenaučíš rozlišovať. Mamka, alebo babička Ti povedali, že máš svojmu pánovi farárkovi veriť a mať ho v úcte, vážiť si ho ako autoritu. To je OK. . Pokiaľ to nie je nezrelý násilník, ktorý nemá nič spoločné s kňazskou službou, ale odkrútil si seminár, prednášky a to ostatné, len preto, aby mal dosah na hriešne duše, ktoré by mohol pohladiť. Doslova. Nedávno som sa stretla s dvoma , teraz už ženami, ktoré boli ako tínedžerky zneužité kňazmi. V rozdielnych farnostiach. Obe mi medzi tým všetkým, čo mi povedali, povedali i jednu pre mňa zásadnú vec – bol to kňaz, tak som mu verila. Aj keď sa ma dotkol prvý raz, myslela som, že to tak nemyslel, že ma chcel len upokojiť.
Teda, ak vidíš už prvotný náznak toho, že daný duchovný je viac telesný, ako duchovný...konaj. Ako? Nahlás ho. Komu? Hocikomu, kto s ním urobí poriadok, či už polícia, alebo biskup, ak nechceš najskôr políciu..alebo rodičia, priatelia...hocikomu, len o tom nemlč.
Dievča...či je to kňaz, alebo misionár, alebo rehoľník, alebo pustovník, alebo pravá ruka pápeža, či pápež samotný. Všetci sú to v prvom rade ľudské bytosti – ľudia – muži. Kuffa to super vysvetľuje : ,,To, že biskup na mňa položí ruky ešte neznamená, že som prestal byť mužom.“ Teda, ak vidíš už prvotný náznak toho, že daný duchovný je viac telesný, ako duchovný...konaj. Ako? Nahlás ho. Komu? Hocikomu, kto s ním urobí poriadok, či už polícia, alebo biskup, ak nechceš najskôr políciu..alebo rodičia, priatelia...hocikomu, len o tom nemlč.
Zhruba pred rokom zvalcovala média správa o tom, ako v Nemecku kňaz zneužil 16 – ročnú. Nik jej neveril, ani vlastná matka..hoci k tomu bolo XY dôkazov...a to len preto, že pán farár by nikdy...takmer všetci stáli za ním, lebo kňaz by nikdy...a potom tu máme nervné babičky, ktoré hádžu do pekelného ohňa každého, kto si dovolí povedať škaredé slovko a takto fuj obviniť Božieho človeka. To, že si veriaca, to , že navštevuješ kostol, spovede a stretká a neviem čo a koho ešte...to neznamená, že máš bezvýhradne dôverovať každému, kto má právo dať požehnanie. Pretože za týmito rúchami sa občas môže skrývať niekto, kto Ti môže ublížiť na zvyšok života a ak sa to už teraz, ako mladé dievča nenaučíš, tak moja drahá...ty tento postoj odovzdáš raz aj svojim deťom. Keď pôjdu na diskotéku, povieš im, aby si dávali pozor, aby Ti tam niekto neublížil, bud v strehu...ale keď pôjdu k nejakému kňazovi, alebo do nejakého spoločenstva, budeš mať pocit, že tam im nikto neublíži, lebo kresťania a ešte duchovní.
Mám mnoho priateľov kňazov i rehoľníkov a za každého jedného z nich by som dala ruku do ohňa, aj dve..aj nohy. Ale vždy a v každom človeku, aj v duchovnom, kňazoch, rehoľníkoch, mníškach...vidím najskôr obyčajných ľudí, s rovnakými slabosťami, s akými sa potýkame my ostatní. Lenže otázka je, ako s nimi každý z nás zaobchádza. Ako s nimi bojuje. Je úplne v poriadku, ak si niekedy hoc i kňaz povie: Tamtá žena je krásna, páči sa mi. Na to nie je nič zlé. Zlé je to, keď to nechá prerásť a zneužije svoje postavenie na to, aby ublížil. A takí tu sú, hoci ich osobne nepoznám. No keď počúvam každú chvíľu o podobnom prevalení takéhoto činu, mám obavy. Mám obavy, keď vidím mnohé mladé katolíčky, ako onálepkujú svätosťou a nevinnosťou každého, kto má na sebe rúcho a ani ich len nenapadne, mať sa na pozore...dokonca už prvotné náznaky zneužívania kvôli tomu považujú za normálne, ved on to tak nemyslel.
Mám vo veľkej úcte cirkev a mám v úcte každého, kto je vysvätený, alebo bude, alebo len vedie väčšie kresťanské spoločenstvá, pretože zvlásť v dnešnej dobe potrebujeme duchovných ako soľ. Ale v dobe, kedy je akosi trendy , že sa my dievčatá a ženy nazývame princeznami a tak sa i správame, treba vedieť rozlišovať..a áno, aj tých, ktorí nosia rúcha. A tí, čo si mädlia ruky aby zneužili tento článok na to, že vyvrieskajú do sveta : Aha, takže aj katolíci vedia, že kňazi sú takí a takí..., neverte im..tým odkazujem, nech mi vylezú na monitor počítača, pretože tento článok nepodporuje Vašu zášť voči cirkvi a kňazom,ale chce len povedať ženám a dievčatám, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Že svoju dôstojnosť musia chrániť vždy a pred každým a nebáť sa vystúpiť a povedať: On mi ublížil. Nech to bol ktokoľvek. Pretože , ak sa už máme hrať na správne a nesprávne veci...ututlávať takýto čin, nech sa ho dopustil ktokoľvek, správne nie je a niekde tam je niekto, kto kvôli tomu trpí. Pamätaj na to.
Autor: Hela
