Boh nelieči rany náplasťou, ale tak, že ich otvára

Možno si sa sklamal v priateľovi, v spoločenstve, v Cirkvi, nevyšiel ti vzťah, niekto ti ublížil slovom, alebo padáš v čistote. Každý má svoju ranu. Keď sa tak na to pozriem, vo všetkom, čo som vymenovala, sa nachádzam aj ja. Prvá moja reakcia je vždy pohotovo zahladiť stopy a zakryť rany. Nech nik nevidí, že som spadla, zakopla. Poviem si, že Ježiš zatvorí a zahojí moje rany pred svetom. Naozaj?

Boh nelieči rany náplasťou, ale tak, že ich otvára
Foto: © pexels.com

Tento svet nepozná život bez obáv o budúcnosť či o zdravie; nepozná skutočnú slobodu, ktorá sa nebojí položiť život, nepozná pocit straty, ktorá nebolí.
A možno preto sa Boží spôsob života zdá byť mnohým nenormálny. Ako vo filme, ktorý som včera videla – skutočný príbeh o Annabel, ktorá trpí ťažkou chorobou: Zázraky z neba; alebo v knihe od Adama Szustaka: Evanjelium pre nenormálnych; Božou realitou bývajú často tí "najnevhodnejší" tohoto sveta. Tie beznádejné prípady, tí stratení, tí, ktorí uprednostnia Božie veci pred svetskými, tí neskutoční optimisti ako svätý Dominik, ktorý videl aj v tom najväčšom ľudskom nešťastí a v ľudskej biede dobro a neustále o ňom hovoril; alebo môj obľúbený sv. Giuseppe Moscati, ktorý pred brilantnou kariérou akademika s najvyššími poctami a slávou uprednostnil chorých a chudobných.

Keď občas počúvam kamaráta utrápeného napríklad pádmi v čistote, človeka, ktorý prosí Boha, aby od neho konečne vzal tie pokušenia a utrpenia, napadne mi, že v jeho živote bude asi veľmi reálne pokušenie podviesť svoju manželku. No myslím si, že vďaka tomu, že teraz mnoho rokov s nečistotou bojuje, i keď padá a veľakrát prehráva, raz bude mať silu odolať. Verím tomu.
Iný zasa ťažko zvláda vzťahy v rodine a vyčíta Bohu, že je nečinný. Ale čo, ak vďaka bojom, ktoré teraz prežíva, bude mať raz silu nadmieru a bezhranične milovať osobu, ktorú stretne?
Tento svet sa na to podľa mňa nevie takto pozerať. Kto z tohoto sveta by vedel ďakovať za ťažkosti, ktoré má, s vyhliadkou toho, že mu to v budúcnosti pomôže byť lepším?

,,Pred nimi poslal muža, Jozefa, ktorého predali za otroka. Putami jeho nohy zovreli a jeho šiju železom; no potom došlo na jeho slová, Pán dokázal jeho nevinnosť. Vyslobodil ho posol kráľovský, prepustil ho vládca národov; ustanovil ho za pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku, aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti“ (Ž 105,17-22).

Boh vedel, že v Jozefovej rodine raz bude hlad, ktorý bude sužovať celú ich krajinu, a nielen ju. No nezabudol naňho, i keď to tak mohlo vyzerať. 

Po zmŕtvychvstaní prichádza k učeníkom Ježiš s dierami na dlaniach. Tieto symboly umučenia neboli zázračne odstránené; chcel, aby sa cez ne rozliala milosť do celého sveta, aby sa stali symbolom. 
Boh tvoje rany očistí, zbaví ich hriechu, postará sa o to, aby neboleli. No tak ako u Ježiša ich môže nechať otvorené. A čo sa stane, ak Bohu dovolíš, aby nechal tieto rany otvorené? Keď sa s Ním stretneš vo svojich ranách, vyleje sa z teba láska, taká, akú svet nikdy nevidel a akú ani nikdy nepochopí.

„Maj dôveru, dcéra moja! Nebeský Pán nech premení tvoj žiaľ na radosť. Len maj dôveru, dcéra moja!“ A vyšla von. (Tob 7,17)

Tobiášovým cieľom, o ktorom ani sám nevedel, bolo manželstvo so Sárou. Dodnes si veľa mladomanželov vyberá ako prvé čítanie modlitbu Tobiáša a Sáry. Krásna biblická scéna. Tobiáš sa musel ešte predtým popasovať s rybou, aby manželstvo vytrvalo. Ak prežívaš v živote ťažké obdobie, never tomu, že Boh to nevidí. Vidí to, no chce ťa vyzbrojiť.

Aby sme tieto veci pochopili, potrebujeme ticho a modlitbu. Skús odcestovať na päť dní na nejaké odľahlé miesto. Ale úplne sám, bez druhých, bez kníh, bez telefónu. A nerob nič iné, len nečinne seď sám so sebou. Po dvoch dňoch budeš zavýjať, ale nie od nudy, ale kvôli stretnutiu so sebou samým. Pretože svet nás prehlušuje.
Boh dokonale vie, že prehlušení týmto svetom môžeme žiť roky. Možno aj do smrti. Ale to nie je to, čo pre nás chce.

Mám pre teba pár rád, ako sa viac stíšiť.
Možno poznáš lepšie rady, ako sú tie moje. Sem s nimi, napíš mi ich!

Chceš vo svojom živote reštart v totálnom tichu a mlčaní?
- Choď na duchovné cvičenie. Napríklad na ignaciánske (Prešov/Piešťany).

Ráno vstaneš a pohotovo skontroluješ správy na messengeri?
- Odinštaluj si aplikácie, ktoré nutne nepotrebuješ.
- Vypni si v nastaveniach upozornenia na email, messenger, whatsapp, viber, pinterest, youtube a skontroluj si ich vtedy, keď máš čas.

Pracuješ od svitu do mrku?
- Stanov si, do ktorej hodiny opravíš písomky žiakom, zatelefonuješ pacientom či urobíš seminárku do školy (napríklad dnes do 20:00).
- Nezabudni pri práci na prestávku, vyjdi von, pozri hore a ďakuj – pros  –  miluj.
- Nájdi si špeciálne miesto na modlitbu.
- Už si si vyhradil čas aj na modlitbu, ale si roztržitý a nevidíš v tom zmysel? Zaveď si modlitbový denník. Píš si, čo ti hovorí Boh.

Informáciu som čerpala z: SZUSTAK, A.: Evanjelium pre nenormálnych. Krakov : Redemptoristi - SMN, 2017. 96 s.
 
Autor: Laura Nováková

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!