1 | Zlé myšlienky
Inak nazývané aj pokušenie. V našom srdci sú akoby dvaja páni, ktorí sú úplne odlišní: to, čo jeden z nich chváli, druhý odsudzuje. Jedným z nich je žiadostivosť a druhým svedomie. Práve preto, akonáhle zlá myšlienka vstúpi do mysle, začína boj. Svedomie nás upozorňuje a drží nás od nej ďalej, zatiaľ čo naša žiadostivosť nás podnecuje a nahovára na zlé.
Počas svojho života nemôžeme úplne zabrániť zlým myšlienkam vstúpiť do našej mysle. Tak ako ostrov nemôže zabrániť morským vlnám, aby narážali na jeho pobrežie, nemôžeme ani my zabrániť takýmto myšlienkam, aby vošli do našej mysle. Avšak, môžeme podobne ako tento ostrov, zostať pevní a nedať sa týmito “vlnami” zdolať.
Čo sa dá s takýmito myšlienkami robiť?
Svätí odporúčajú úžasný prostriedok ako sa ich zbaviť, a to zamestnať sa čímsi iným. Svätý Ján Bosco sa práve z obavy z nudy svojich zverencov vždy obával letných prázdnin – keď sa človek nudí a nemá nič na práci, len ťažko odolá pokušeniam, ktoré naňho vo forme týchto myšlienok doľahnú.
Počas svojho života nemôžeme úplne zabrániť zlým myšlienkam vstúpiť do našej mysle. Avšak, môžeme podobne ako tento ostrov, zostať pevní a nedať sa týmito “vlnami” zdolať.
Majstri duchovného života odporúčajú samozrejme modlitbu, ako hlavný prostriedok porazenia zlých myšlienok a špeciálne meditáciu nad smrťou a posledným súdom, kde každý jeden tvoj hriech, čo si kedykoľvek spravil, budú všetci, čo kedy žili, vidieť.
Tento spôsob nám radí aj Duch Svätý v knihe Sirachovca: “Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš.” (Sir 7, 40) Múdre je aj zamyslieť sa nad dopadom hriechu na našu dušu. Viem, že dnes málokto rieši efekt, ktorý hriech na nás má – že nás stavia do nepriateľstva s Bohom. Ak si kresťan, s Bohom chceš byť za dobré a chceš byť jeho priateľ.
2 | Nezahnanie zlej myšlienky
Pokiaľ sa nám nepodarí čo najskôr (ideálne hneď) vyhnať takúto myšlienku (alebo myšlienky), môžu v našej mysli prebudiť potešenie alebo obľubu toho, čo je zlé a tu už ide o hriech. Zatiaľ však nie ťažký. Svätí prirovnávali tieto zlé myšlienky k vajciam, ktoré diabol kladie človeku do mysle. Po čase inkubácie sa čosi vyliahne. Inými slovami – hriech si vlastne pekne vypestujeme alebo “vysedíme” ako sliepka svoje malé. Tak píše aj svätý Jakub: “Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech… (Jakub 1, 15).
Môžeme tak čítať aj na iných miestach Biblie, kde sa píše, že zlé myšlienky sú pred Bohom ohavnosťou. Svätí radia, aby sme znovu mysleli na súd a na to, že Boh je vševediaci a pozná naše myšlienky aj nás samých lepšie ako my. On dobre vie, čo si myslíš a v deň súdu všetky tvoje myšlienky a skutky budú zverejnené.
3 | Vzniká zlá túžba
To, ako veľmi je táto zlá túžba hanebná závisí od toho, na čo je zameraná. Tu ale už pozor – v prípade zlých túžob ide o akt vôle, čiže je to čosi, čo si my sami vyberáme, a preto ide o hriech, keďže tieto túžby si vyžadujú náš súhlas. To, čo vychádza zo srdca, v ktorom sú všetky naše túžby, je často hriešne. Tak píše aj svätý Matúš: “Zo srdca totiž vychádzajú zlé myšlienky…” (Matúš 15:19). Pred Bohom sa už dokonca túžba hrešiť ráta ako hriech.
Ten, kto sa zaoberá hriešnymi túžbami už hreší: “… Každý kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil” (Matúš 5, 28) – svätí učia, že táto Ježišova veta sa nevzťahuje len na šieste a deviate prikázanie. Ten človek, ktorý nevie ako zvládnuť svoje zlé túžby je ako jazdec, ktorý nevie zvládať svojho koňa a ktorého kôň vláči kam sa mu zachce. Naozaj je nešťastný ten, ktorý si rád užíva zlé túžby svojho srdca.
4 | Odhodlanie zhrešiť
Zlá žiadostivosť bola vlastne len želaním čohosi hriešneho. Avšak už len odhodlanie hriech vykonať je prípravou na hriech samotný a človek hľadá prostriedky ako by sa k danej zlej veci dopracoval. Do tohto bodu ide však stále o hriech, ktorý je skrytý - nikto okrem teba o ňom nevie. Toto naše odhodlanie a rozhodnutie niečo zlé spraviť je ďalším problémom a ďalším hriešnym krokom.
Keď sa ťažké hriechy opakujú vzniká návyk. Inak povedané hriešnik sa stáva “profesionálom” vo svojej hlúposti a jeho vôľa je permanentne naklonená k zlu.
Niekedy sa stane, že nám Boh dá milosť nedokončiť, čo sme si zaumienili – napríklad chceš si pozrieť porno, ale tvoja obľúbená stránka ti nejde načítať, alebo vypadne elektrina, alebo sa môže stať čokoľvek iné, čím sa ti Boh snaží pomôcť. Takéto zásahy svätí často pripisovali práve svojim anjelom strážnym, ktorí nám v pokušeniach pomáhajú ako len vedia a môžu. Pamätaj ale, že Boh ťa nikdy nebude nasledovať do hriechu.
5 | Príležitosť
Ak je príležitosť tak toto naše vnútorné rozhodnutie zhrešiť sa mení na hriech už vykonaný, ktorý nie je len vnútorný, ale už môžu ho vidieť aj ostatní. Tento vonkajší hriech je zväčša horší ako vnútorný – kvôli nemu narastá zlomyseľnosť vôle. Tento hriech ničí pocit hanby, často pohoršuje iných, hriešnikovi samému prináša biedu a takýto hriech si zasluhuje väčší trest.
Svätí nám dávajú pekný príklad – Kráľ zveril generálovi jeden zo svojich hradov. Po istom čase poslal k tomuto generálovi posla v utajení s listom, v ktorom sa ponúka generálovi veľká suma peňazí, ak prenechá svoj hrad nepriateľovi. Generál má na výber tri možnosti: buď odmietne list a obesí posla, alebo sa s ním začne dohadovať a jednať, alebo zoberie úplatok a otvorí brány nepriateľovi.
Naša duša je v tomto ohľade presne ako ten hrad. My ju spravujeme a diabol je jej nepriateľom, ktorý sa do nej neustále snaží dostať. Ak jeho pokušenia odmietame okamžite, radikálne a bez milosti, tým potvrdzujeme svoju poslušnosť a podriadenosť Bohu.
Ak sa nám však páči, čo nám ponúka, tak zlyhávame vo svojej vernosti a zasluhujeme si trest. Ak však zhrešíme, tak sa vzdávame svojej duše v prospech diabla a on môže vstúpiť aj so svojimi spoločníkmi. Keď človek spácha ťažký (smrteľný) hriech, jeho duša je v stave hriechu. Keď sa voda zamrazí, zostane ľadom pokiaľ nie je teplom roztopená opäť na vodu. Podobne je to aj s človekom, ktorý upadne do ťažkého hriechu. Taký človek zostáva v tomto hriešnom stave pokiaľ sa nezačne kajať, čiže pokiaľ svoj hriech nevyzná, neoľutuje a pokiaľ sa v tejto veci nezmení k lepšiemu.
6 | Opakovanie
Keď sa ťažké hriechy opakujú vzniká návyk. Inak povedané hriešnik sa stáva “profesionálom” vo svojej hlúposti a jeho vôľa je permanentne naklonená k zlu. Cirkevní otcovia poukazujú na tri prípady, kedy Ježiš vzkriesil mŕtvych ako príklad pre tri stupne smrteľných hriechov.
Ten, kto hreší ťažko, ale len vo svojom srdci (čiže myšlienkami) je ako Jairova dcéra, ktorá ležala mŕtva vo svojom dome. Ten, kto hreší navonok je ako mladý muž z Naimu, ktorý bol vynesený zástupom z mesta. A ten, kto sa už poddal tomuto hriechu a opakovane doňho padá je ako Lazár, ktorý ležal v hrobe niekoľko dní.
V prvých dvoch prípadoch Ježiš iba povedal mŕtvym, aby vstali a stalo sa tak. V prípade Lazára bol Ježiš znepokojený v duchu, zaplakal, prikázal odvaliť kameň a veľkým hlasom zvolal do hrobu: “Lazár, poď von!” Toto urobil, aby sme videli, ako veľmi ťažko sa prebúdza človek do života Ducha, ktorý je potopený vo svojich hriechoch.
7 | Trest
Milosť Božia sa vzďaľuje od každého, kto ťažko zhrešil. Je to vlastne Boží trest za spáchaný hriech. Toto však neplatí pre pokušenie, ktoré samo o sebe hriechom nie je. Svätý Augustín hovorí, že slobodná vôľa bez milosti Božej dokáže iba hrešiť. Keďže pokušenie nemôže byť prekonané bez Božej milosti, hriešnik upadá stále viac a viac po každom hriechu. Tento, stále väčší úpadok do hriechov bez milosti Božej, môžeme vidieť v slovách svätého Písma: “Boh zaslepí zrak a zavtrdí srdce hriešnika” ako sa to stalo napríklad faraónovi a jeho vojsku.
Ten, kto je otrokom svojich hriechov veľmi často preukazuje zatrpknutosť a nenávisť voči Bohu a dobrovoľne potláča snahu Ducha Svätého o jeho vlastnú nápravu.
Ďalej v Písme čítame o takýchto hriešnikoch: “A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.” (Rimanom 1:28 – 32)
8 | Zarytosť
Ak je hriech už pevne zakorenený v duši človeka, často so sebou prináša hriech najhoršieho druhu a úplnú zarytosť hriešnika. Tak, ako dokonalosť v cnosti opatrí pre smrteľného človeka šťastie už aj tu na zemi, ktoré je podobné tomu v nebi, hriech zaistí pre človeka postupné prepadnutie sa do pekla.
Napokon ten, kto je otrokom svojich hriechov veľmi často preukazuje zatrpknutosť a nenávisť voči Bohu a dobrovoľne potláča snahu Ducha Svätého o jeho vlastnú nápravu. A tak ku koncu svojho života takýto človek často odmietne na svojej vlastnej smrteľnej posteli možnosť sa vyspovedať, čím podľa svätých pácha ten najhorší možný hriech a to hriech proti Duchu Svätému, v ktorom, keď človek zomiera, nemôže mu byť odpustené.
