Odmietnutie človekom, ktorý ti nie je ľahostajný, môže byť veľmi bolestivé a zraňujúce. V mysli sa ti opakujú stále tie isté otázky: "Povedal alebo urobil som niečo zle? Čo je na mne zlé?" Odpoveď znie jednoducho: Nič. Nič nie je na tebe zlé (teda ak si na nesprával voči tomu druhému toxicky). Boh má rád rôznorodosť. A presne na tento obraz ťa aj stvoril. Na zemi neexistujú ľudia s rovnakými odtlačkami prstov, rovnakou dúhovkou, postavou či vlasmi. Dokonca ani jednovaječné dvojčatá nie sú celkom identické. A keďže sme jedineční navonok, sme jedineční aj vo vnútri. Boh nás stvoril unikátnych a vložil každému do srdca inú túžbu. Preto sa občas stáva, že to, čo sa páči mne, sa nepáči tebe, alebo naopak.
Uhol pohľadu
Skús sa na chvíľu vcítiť do kože toho druhého. Dotyčný (dotyčná) určite nemal v úmysle zraniť ťa, a hoci ti to tak teraz nepripadá, zareagoval správne. Možno si uvedomil, že tento vzťah by z nejakého dôvodu nepretrval a neskôr by sa rozpadol. Preto sa rozhodol ukončiť to radšej skôr, než po dlhšom čase, keď to pre oboch bude už príliš bolestivé a komplikované.
Vzťah by nemal byť založený ani na ľútosti. Inak v ňom vždy aspoň jeden z partnerov trpí. Preto je v tomto prípade lepšie odmietnuť, než ublížiť ľútosťou a nekorektným vzťahom.
Napriek tomu, že si s niekým veľmi dobre rozumieme a pripadá nám ako spriaznená duša, ešte to neznamená, že je to ten správny partner pre nás.
Spomeň si, ako si sa cítil/-a ty, keď ťa niekto zahŕňal pozornosťou, ktorá ti z nejakého dôvodu nebola príjemná, a sám (sama) si vtedy cítil /-a, že by to nefungovalo. A toto predsa nechceš. Ty hľadáš skutočnú lásku.
Nemáš právo sa hnevať
Iste, si sklamaný /-á, smutný /-á, pretože sa nesplnili tvoje očakávania. To je normálne. Ak sa však hneváš na osobu, ktorá ťa odmietla, tým dôvodom je tvoje zranené ego, ktoré kričí: „Ako si niekto dovolil odmietnuť mňa?“ Ale skús si teraz túto otázku položiť opačne – "Kto som ja? Som niečím iný ako milióny ďalších ľudí, ktorým sa stalo čosi podobné?" Vidíš, nie si až taký výnimočný /-á (v tomto). Preto pokor a ovládni svoje ego. Nebuď mrzutý /-á k svojmu okoliu, ostatní ti predsa ničím neublížili. Pros Pána, aby ti dal silu zvládnuť toto ťažké obdobie. A nezabudni na úsmev – do zamračenej tváre sa predsa ešte nikto nezaľúbil.
Nie je to ten pravý
Počas nášho života vraj môžeme stretnúť niekoľko spriaznených duší. Niektoré ostávajú len kamarátmi, iné sa môžu stať naším životným partnerom. Možno si práve myslíš, že si našiel /-la toho pravého, tú pravú. Pravdou však je, že to tak vôbec nemusí byť. Napriek tomu, že si s niekým veľmi dobre rozumieme a pripadá nám ako spriaznená duša, ešte to neznamená, že je to ten správny partner pre nás. Môže sa stať, že tento vzťah sa bude odohrávať len v čisto kamarátskej rovine, pretože na druhej strane nepreskočila iskra. Keby kamarátstvo nakoniec aj prerástlo do vzťahu, si si istý /-á, že ten druhý ťa bude mať rád rovnako ako ty jeho /ju? Ak vo vzťahu nie je rovnováha a harmónia, nepotrvá to dlho a sám sa rozpadne. Človek si vraj zaslúži takú lásku, akú sám dáva. Preto nehľadaj menej, Boh už pre teba vybral tvojho životného partnera, len ešte nenastal ten správny čas.
Nezaviaž sa s nesprávnym človekom len preto, že si nedočkavý /-á. Čo ak potom nebudeš pripravený /-á a otvorený pre vzťah, keď sa zjaví ten správny? Ľudské načasovanie je niekedy omylné, to Božie nie. Na dobré veci sa dlho čaká. Jozef čakal na úlohu, ktorej sa mal zhostiť, trinásť rokov. Abrahám čakal na správny čas dvadsaťpäť rokov, Mojžiš štyridsať rokov a Ježiš tridsať rokov. Boh ťa chce naučiť trpezlivosti. Ak si sa rozhodol /-la počkať na čas, ktorý pre teba určil, si v dobrej spoločnosti.
Autor: Martina Grmanová
