Sebaprijatie je v drvivej väčšine ľudí celoživotný proces a postupné uzdravovanie. O sebaprijatí by sme asi nemali uvažovať ako o jednorazovom akte, ale skôr o ideále, ku ktorému sa človek približuje. Človek sa totiž neprijíma iba v jeden okamih, ale v každej situácii života.
Človek bude „úplne sebaprijatý“ vari až v nebi, kde nás Boh obnoví, zdokonalí a vytvorí v nás dokonalú harmóniu tela, ducha a duše. Práve hriech vytvoril v človeku chaos a je jednou z hlavných príčin toho, že človek sám seba neprijíma. Sebaodmietanie tak nemá iba psychologické či iné príčiny. Nie je iba dôsledkom zranení z minulosti. Má aj duchovné pozadie.
Neexistuje akýsi jednoznačný návod na sebaprijatie pre každého človeka. Každý má svoju cestu a svoje prežívanie. Ja osobne som mal často problém prijať napríklad to, ako vyzerám.
Ľudia, ktorí sa neprijímajú majú často sklon páčiť sa všetkým, všetkým vyhovieť, nebyť s nikým v konflikte, nemať vlastný názor, ospravedlňovať sa aj vtedy, keď to nie je ani potrebné, skrátka byť vo svojej pohodlnej zóne.
V čase, keď som dospieval ešte neboli tak rozšírené sociálne siete, ako je tomu dnes. No mládež oveľa častejšie pozerala televíziu, v ktorej sa prezentovali „ideály dokonalej krásy.“ O tom, že tieto ideály boli často morálne a duchovne pochybné sa samozrejme nehovorilo, dôraz bol kladený na vonkajšie kvality. Pre mňa ako dospievajúceho to bolo náročné - vnímať okolo seba toľko obrazov o mužskej atraktivite.
Faktom však je to, že média často predkladajú nerealistické vzory. Herci, influenceri a muži z rôznych módnych časopisov sú vlastne skôr pekné obrázky ako reálni ľudia s chybami, ktoré má každý jeden človek bez ohľadu na dosiahnutý úspech a spoločenské postavenie.
Neprijímať sa človek môže v rôznych oblastiach. Nemusí ísť iba o vzhľad. Nie je výnimkou, že existujú ľudia, ktorí sa neprijímajú vôbec. Tu často nestačí postaviť sa pred zrkadlo a hovoriť si, aký som pekný/á. Je potrebná odborná pomoc.
Ponúkam zopár tipov, ktoré môžu dopomôcť na ceste k sebaprijatiu. Sebaprijatie je také jednoduché a zároveň také náročné.
Digitálny minimalizmus
Sociálne siete vytvárajú nerealistický obraz o našom živote a živote tých druhých. Nehovoriac o životoch rôznych celebritách a influenceroch. Sociálne siete takto podporujú porovnávanie sa, nezdravú nespokojnosť a vrhajú nás do umelého, nereálneho sveta.
Sociálne siete boli pôvodne vytvorené na to, aby boli doplnkom reálnych vzťahov, nie aby ich nahradili. Dnes však ľudia často súperia o to, kto bude mať viac lajkov a srdiečok, čo tiež nie veľmi pomáha sebaprijatiu. Sociálne siete tak vďaka sofistikovaným algoritmom pripomínajú skôr návykovú látku. Mladý človek so svojou krehkosťou je postavený pred nerovného súpera.
V kontexte sebaprijatia je vhodné používanie sociálnych sietí obmedziť (prípadne zrušiť sledovanie účtov, ktoré tieto pocity vo mne vyvolávajú), v prípade nevyhnutnosti až vylúčiť.
Spoločenstvo prijímajúcich ľudí
Na ceste k sebaprijatiu sú dôležití aj ľudia, správna partia. V kresťanskom prostredí existuje veľa dobrých a prijímajúcich spoločenstiev. Boh nás pozýva žiť v spoločenstve, pretože aj On sám je spoločenstvo troch osôb.
Ísť do vzťahov znamená prijať aj riziko, že budem možno zranený a že môžem ako nedokonalý človek zraniť druhého.
Na strane druhej, každé jedno spoločenstvo je spoločenstvom nedokonalých ľudí a nemožno očakávať, že naplní všetky ľudské túžby. Treba to vnímať reálne a chápať, že aj tu pravdepodobne vzniknú nezhody, konflikty a že jednoducho nie s každým si sadnem.
Veľa ľudí sa bojí vstupovať vzťahov aj z pocitu vlastnej nehodnosti a nedokonalosti. No ísť do vzťahov znamená prijať aj riziko, že budem možno zranený a že môžem ako nedokonalý človek zraniť druhého.
Modlitba a sviatosť zmierenia
Duchovný život nie je v procese sebaprijatia nejakým luxusným doplnkom alebo nadstavbou. Mal by prenikať celý tento proces. Keď sa modlíme, spájame sa s hlavným zdrojom lásky, vlastne s Láskou samotnou. Láska k Bohu je neoddeliteľná od lásky k blížnemu a k sebe samému. A keď sa človek viac ponára do Lásky, viac a viac sa prijíma.
Sviatosť zmierenia je jedným z takýchto ponorení sa do Jeho lásky. Pápež František pripomína, že „spoveď je sviatosť, ktorá nás pozdvihuje, ktorá nás nenecháva na zemi, plakať na tvrdej podlahe našich pádov. Je to sviatosť vzkriesenia, je to čisté milosrdenstvo.“
V Bohu je ukrytá tvoja hodnota: „Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem, vydám ľudí namiesto teba a národy za tvoj život. Neboj sa, veď som s tebou ja,“ pripomína Pán vo svojom slove (Iz 43,4-5).
Nestavať svoj život na mienke druhých, ale na Kristovi
Život autentického kresťana je životom nasledovania Ježiša Krista. Ježiš bol dokonalou ukážkou sebaprijatia. Bol sám sebou, aj keď čelil výsmechu, neprijatiu, opovrhnutiu, ba dokonca smrti. Nedával si servítku pred ústa, keď bolo potrebné hovoriť pravdivo. Neriešil to, či sa niekomu zapáči alebo nie. Nemal masky.
Pápež František pripomína, že „spoveď je sviatosť, ktorá nás pozdvihuje, ktorá nás nenecháva na zemi, plakať na tvrdej podlahe našich pádov. Je to sviatosť vzkriesenia, je to čisté milosrdenstvo.“
Ľudia, ktorí sa neprijímajú majú často sklon páčiť sa všetkým, všetkým vyhovieť, nebyť s nikým v konflikte, nemať vlastný názor, ospravedlňovať sa aj vtedy, keď to nie je ani potrebné, skrátka byť vo svojej pohodlnej zóne.
Ježišov život je pre nás aj v oblasti sebaprijatia ideál, no vďaka Jeho milosti môžeme k nemu postupne ísť. Čítajme viac evanjeliá, všímajme si, ako sa správal v jednotlivých situáciách a prosme ho o silu byť ako On.
Neporovnávaj sa
So sebaneprijatím ide ruka v ruke porovnávanie sa. Porovnávanie sa je veľkým požieračom času a energie. Nemá vôbec žiaden zmysel riešiť to, čo ten druhý má, s kým je, aký je, aké ma talenty. Staraj sa o seba.
Humor a sebairónia
Jedným z veľkých pokrokov v oblastí sebaprijatia a znakom zrelosti človeka je schopnosť vystreliť si zo seba. Neznamená to, že človek má nechať šliapať po sebe, ale to že uzná, že nie je stroj, ktorý sa nemôže pomýliť alebo neurobiť trapas. Je dôležité to obrátiť na žart. Je to ľudské a aj v očiach iných sympatické gesto.
Máme jedinečnú hodnotu
Hodnota človeka v niečom pripomína hodnotu bankovky. Aj pokrčená bankovka má svoju hodnotu. Ani ľudská hodnota sa nestráca tým, že človek hreší alebo je v živote neúspešný. Nestráca sa ani vtedy, ak sa človek podceňuje a neprijíma sa.
Ani ľudská hodnota sa nestráca tým, že človek hreší alebo je v živote neúspešný.
Ľudia, ktorí sa neprijímajú, sú často závislí od vonkajších podnetov - od reakcií na sociálnych sieťach po vyžadovanie pozornosti od okolia. Kresťania sú povolaní k tomu, aby boli zameraní na vnútro a boli ukotvení v Bohu. Človek, ktorý nestavia svoj život na Skale (na Bohu), pripomína človeka, ktorý buduje dom na piesku. Takýto dom sa rozsype pri prvom daždi. (porovnaj Mt 7,24-27)
