Ako dozrieť z dievčaťa v ženu?

Hovorí sa, že zlatá stredná cesta vyhráva. V tomto prípade, métu dokonalej krásky nedosiahneš aj keby si robila neviemčo a zas tá všedná chuderka ťa tiež veľmi neláka. Kde teda nájsť obraz skutočnej ženy? A ako vlastne zistím, či som už vôbec vyrástla z dievčaťa na ženu?

Tento článok nebude podrobným návodom na to, ako sa obliekať, ako vyzerať či správať sa. Týmto si zahltená denne. Chcem skôr upriamiť tvoj pohľad na fakt, ako byť ženou, ktorá svoju ženskosť žije v radosti a vo vedomí svojej hodnoty.

Žena sa neupriamuje vonkajšiu krásu.

Spomínaš si, keď si bola dievčatko? Tak rada si sa parádila a hľadala niekoho, kto by tvoju krásu ocenil. Ako nedávno povedala moja dcéra, že si chce obliecť šaty, lebo iba vtedy je krásna. Naozaj, ako málo vyzdvihuje svet prirodzenú krásu ženy! Koľkokrát si všimneme ženskú krásu len keď sa hodí „do gala“? Kto z nás ocení radostný úsmev, žiaru v očiach a jednoduchosť v správaní?

V žiadnom prípade nechcem povedať, že dievča sa stáva ženou, keď sa o seba prestáva starať. Ide však najmä o to, že ak dievča dozreje v ženu, už pre ňu nie je kľúčová vonkajšia krása, netrávi hodiny pred šatníkom a zrkadlom, pretože si uvedomuje, že omnoho väčšiu starostlivosť potrebuje jej vnútro a tomu prikladá oveľa väčšiu prioritu. A práve týmto poznaním zrazu začne vynikať. Už nie extravaganciou v obliekaní či maľovaní ako za dievčenských čias, ale krásou svojej duše.

Žena si je vedomá svojej hodnoty

Dievča hľadá svoju hodnotu a jej potvrdenie u okolia, najmä u mužov. Často to prerastá až do otroctva. Dievča urobí všetko preto, aby dostala istotu, že je krásna a vzácna. Väčšinou však až natoľko, že svoju hodnotu úplne stratí a odíde ešte viac rozbitá a pošliapaná ako prv.

Žena chápe, že svoju hodnotu nenadobudne z názorov iných. Ba ešte viac, vie, že jej hodnota jej bola daná od narodenia. Vie, že ju robí vzácnou a krásnou to, čo je ukryté v nej už od počatia. Jej nežnosť, citlivosť, zmysel pre krásu, pohľad na svet. A dokonca, nezáleží na pohľade či výsmechu iných, pretože ona chápe, že takto bola stvorená v dokonalosti a Boh má s ňou plán. Práve takouto. Lebo Boh nerobí chyby.

Žena si dáva pozor na jazyk

Dievča bojuje svojím jazykom. Nerieši, či ním niekomu ublíži, dôležité je len to, aby dosiahla, čo chce, hoc aj cez mŕtvoly. Nemá problém nakydať na tú, ktorá je krajšia, obľúbenejšia, zaklamať či používať akékoľvek slová, len aby získala miesto na výslní v „dobrej“ partii.

Žena chápe, že jazyk je zbraň. A že my, ženy, s ním vieme mať pekný problém. Rozumie tomu, že veci a ľudia nemusia byť takí, akí sa na prvý pohľad zdajú. Je rozvážnejšia v reči, v posudzovaní a vo svojom prostredí sa snaží hľadať slová, ktoré budú budovať, nie rúcať.

Žena je rozvážnejšia v reči, v posudzovaní a vo svojom prostredí sa snaží hľadať slová, ktoré budú budovať, nie rúcať.

Žena pozná cieľ, ku ktorému smeruje

Dievča ide tam, kde ide partia, dav. Často žije v postoji – tak je to správne, lebo tak to robia všetci. Môže mať pred sebou malé cieliky (toho chlapca chcem dostať, v tej partii ma budú brať, keď dosiahnem to... budem šťastná).

Žena má pred sebou väčší cieľ. Vie, kam jej život má dospieť, chápe nástrahy a zvažuje svoje konanie, aby svoj cieľ dosiahla aj na úkor toho, že sa bude musieť vzdať iných menších dobier. Rovnako žena nepozerá len na to, čo jej správanie prinesie jej samej, ale snaží sa byť ohľaduplná aj voči iným.

Žena je darom pre iných skrze dary, ktoré má (nežije len pre seba)

Dievča túži po tom, aby bola šťastná a nepozerá na to, že iní kvôli tomu môžu trpieť (rodičia preto, že si zvolila zlú cestu, kamarátky preto, že žije sebecky, dospelí preto, že k nim nemá žiadnu úctu – lebo dnes je to out).

Žena tým, že chápe svoju hodnotu, poznáva aj svoje dary a nevyužíva ich len pre svoje dobro. Vidí potreby iných a nebojí sa im slúžiť, byť nápomocná. Trávi veľa času s ľuďmi nie preto, aby z nich mala úžitok, ale aby poznala ich srdce a mohla im porozumieť. Stáva sa tak darom a často je oporou iným v ich trápení.

Žena tým, že chápe svoju hodnotu, poznáva aj svoje dary a nevyužíva ich len pre svoje dobro. Vidí potreby iných a nebojí sa im slúžiť, byť nápomocná.

Žena si dokáže priznať svoje chyby

Dievča rado obviní kohokoľvek okolo seba za svoje zlyhanie. Nedokáže si totiž priznať, že spravila chybu, preto hľadá okolo seba vinníkov, ktorým by túto chybu mohla pripísať. Podľa nej je vždy zodpovedný niekto iný, ak zlyhala (rodičia, lebo jej toľko dovolili, priateľ, lebo si ju neváži, kamaráti, lebo ju len využívajú...). Iba ona je totiž tá ukrivdená chuderka, ktorej všetci ubližujú a nechápu ju.

Žena si uvedomuje, že nie je dokonalá a že môže robiť chyby, zlé rozhodnutia, že sa často nechá ovládnuť emóciami. Neobviňuje iných, ale v pokore chybu uzná a snaží sa ju napraviť. Usiluje sa poučiť z nej do budúcnosti a hľadá, ako môže slúžiť k jej rastu aj toto zlyhanie.

Žena sa usiluje poučiť z chyby do budúcnosti a hľadá, ako môže slúžiť k jej rastu aj toto zlyhanie.

Žena sa nebojí svojej citlivosti

Dievča sa rado hrá na tvrďasku, ktorou nič nepohne. Čo z toho, že doma plače do vankúša a je sklamaná nad necitlivosťou sveta? Svoju citlivosť však tiež úspešne ukrýva, lebo čo keby sa niekto náhodou dozvedel o jej skutočných pocitoch a ona by bola na príťaž...alebo by ju vysmial...

Žena sa nebojí odhaliť svoje vnútro. Vie, že vzťahy sa prehĺbia a naberú nový rozmer len vtedy, keď odkryje, čo vlastne cíti. Vie, že citlivosť nie je na škodu a že tento svet ju potrebuje ako soľ. A na druhej strane, vie ju ovládať, aby sa nestala nástrojom manipulácie iných.

Žena vie, že vzťahy sa prehĺbia a naberú nový rozmer len vtedy, keď odkryje, čo vlastne cíti. Vie, že citlivosť nie je na škodu a že tento svet ju potrebuje ako soľ. A na druhej strane, vie ju ovládať, aby sa nestala nástrojom manipulácie iných.

Žena chápe, že jej zranenia neurčujú jej budúcnosť

Dievča sa často utápa v sebaľútosti a zotrváva v pocite, že jej život sa už nikdy nezmení, že jej hodnota padla, tak je na nič. A samozrejme, všetky ostatné baby okolo nej za niečo stoja...okrem nej.

Žena pozná rany, ktoré nadobudla v minulosti. No hľadá cestu uzdravenia a najmä verí, že všetko to, čím musela prejsť, má zmysel a Boh to môže premeniť na dobro. Uvedomuje si, že nie je tým, kým jej rany vravia, že je a že aj napriek akejkoľvek bolesti môže žiť v slobode. Zároveň vidí mozaiku, ktorú jej minulosť vytvorila a vďaka čomu sa z nej stala citlivá a zrelá žena, schopná s rozvahou a múdrosťou zvažovať ďalšie rozhodnutia a kroky vo svojom živote. Túži neniesť batoh so zatrpknutosťou, a preto sa rozhoduje odpúšťať a vyprosovať požehnanie tým, ktorí jej ublížili, podľa vzoru Božieho slova: „...žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!“ Lk 6, 28.

Žena pozná rany, ktoré nadobudla v minulosti. No hľadá cestu uzdravenia a najmä verí, že všetko to, čím musela prejsť, má zmysel a Boh to môže premeniť na dobro. Uvedomuje si, že nie je tým, kým jej rany vravia, že je a že aj napriek akejkoľvek bolesti môže žiť v slobode. Zároveň vidí mozaiku, ktorú jej minulosť vytvorila a vďaka čomu sa z nej stala citlivá a zrelá žena, schopná s rozvahou a múdrosťou zvažovať ďalšie rozhodnutia a kroky vo svojom živote.

Akou cestou sa teda dopracovať k pravej ženskosti?

Buď s Pánom – dovoľ Mu a pros Ho, aby ti On zjavoval, kým si, kým ťa stvoril, aké máš dary a talenty. Chráň si čas s Ním, nech sa stane prioritou tvojho dňa. Ako? Uber z toho, čo nie je podstatné (nepotrebuješ sa líčiť a obliekať pol hodiny...čo tak 15 minút? A tých ďalších môžeš dať Bohu). Čítaj Božie slovo – napr. 26. kapitola Sirachovcovej knihy, Pieseň piesní, Žalmy, Ester, Judita. Nech tieto vzory formujú tvoju osobnosť.
Chráň svoj jazyk – prv, než niečo vyslovíš, uvažuj nad tým, aké dôsledky to asi bude mať. Pros Boha, aby ti dal múdrosť, aby tvoje slová prinášali život, nie smrť.
Zhodnoť svoje priateľstvá – pouvažuj, s kým sa stretávaš, aký vplyv na teba majú títo ľudia a najmä, či pri nich môžeš byť sama sebou. Neboj sa odstrihnúť od prázdnych vzťahov. Pros o dar skutočného priateľstva, kde budeš môcť ukázať, kým si a ktoré bude budovať aj teba skrze dôveru a úprimnosť.
Nehrň sa do vzťahu s chlapcami – tvoja hodnota nezávisí od toho, či niekoho máš. A kým sama nezistíš, kto a aká si, tvojím nástrojom na upútanie bude vždy len tvoje telo a srdce tak ostane rozbité. Daj si pauzu. Nie všetko, čo tvrdia iní, že je vhodné a je na to správny čas, musí platiť aj pre teba. Venuj svoj čas a svoju pozornosť Bohu. Nech On je prvou láskou, ktorá požehná aj tú ľudskú – zdravú, čistú, osobnú, krásnu a jedinečnú.
Odpúšťaj a žehnaj – áno, viem, mnohí ti ublížili, no zatvrdené srdce ti slobodu neprinesie. Vylej ho pred Pánom. Odpusť im v mene Ježiš, nech On môže uzdraviť tvoju bolesť. Modli sa a vyprosuj požehnanie tým, ktorí ti vedome alebo nevedomky ublížili. No pamätaj aj na tých, ktorých si ty svojou pýchou a kráčaním aj „cez mŕtvoly“ zranila. Vyprosuj aj im uzdravenie. A odpusť aj sebe. Boh ti odpúšťa, tak nebuď sama pre seba prekážkou v odpustení.
Ži v spoločenstve – nájdi si spoločenstvo ľudí, ktorí ťa potiahnu na ceste k uzdraveniu, ktorí ti pomôžu ísť za Bohom a pred ktorými sa nebudeš musieť na nič hrať ... veď dvaja sa majú lepšie ako jeden, keď padnú, jeden zdvihne druhého (porov. Kaz 4, 9-10).