Dnes už môžem povedať, že to boli roky plné manželského porozumenia a harmónie, a nemyslím tým pokoj typu ticho pred búrkou. Naopak, hovorím o pokoji založenom na fakte, že sme rodina. Pokoj, ktorý sme spoločne vydobyli. Nebolo to jednoduché. Táto harmónia je totiž súčasťou posvätnosti manželstva, ktorá je jedným z plodov tejto sviatosti.
Manželstvo je tak trochu zvláštna sviatosť. Pri ostatných sviatostiach sú prvky, ktoré ich ustanovujú, jasné a odlišné. V prípade sviatosti manželstva, snúbenci sú zároveň vonkajšími symbolmi, vysluhovateľmi aj prijímateľmi sviatosti, a ich vyjadrenie slobodnej vôle je formou, ktorou sa tak uskutoční.
A tak, ako opisuje Katechizmus katolíckej cirkvi, manželstvo je jednou z vecí, ktoré, ak chce človek pochopiť, musí najprv zažiť.
Bol by som rád, keby mi to niekto ozrejmil vtedy, keď som sa šiel ženiť. Preto som spísal zoznam deviatich vecí, ktoré by som rád vedel v čase, keď sa k tomu schyľovalo.
9 VECÍ, KTORÉ SOM MAL VEDIEŤ PREDTÝM, NEŽ SOM SA OŽENIL
1. PLÁN B NEEXISTUJE. MANŽELSTVO JE NA CELÝ ZVYŠOK ŽIVOTA.
Zdá sa, že tento fakt je na predmanželských prípravách vnímaný veľmi jasne. Vždy som mal vo svojom okolí pekné príklady: moji rodičia milovali a rešpektovali toho druhého v zdraví aj v chorobe, v bohatstve aj v čase chudoby, v dobrých aj zlých časoch. Byť najmladším z dvanástich detí ma urobilo “imúnnym“ voči myšlienkam typu: „Mne sa to nemôže stať.“ Znova sa v tom uisťujem, pretože po tom všetkom stále milujem ženu, ktorá do môjho života vtrhla ako žiadna iná. Poznať pravdu je rovnako dôležité, ako ju chápať a milovať. Pretože v časoch manželských nezhôd, keď mi v hlave vírili myšlienky, či oženiť sa bolo chybou, som pravdu len vnímal, ale nechápal som ju a nemiloval. Samozrejme, takéto situácie človeka primäjú rozmýšľať: „Nemôže byť niekde pre mňa vhodnejšia žena?“. A odtiaľ je už len kúsok od toho, aby som začal pochybovať o osobe, ktorú mi Boh poslal do života, aby ma viedla cestou svätosti. Manželstvo je záväzok na celý zvyšok života, a práve tento fakt z neho robí úžasné dobrodružstvo. Keď to pochopíš, občasné krízy sa tak stanú vždy novými príležitosťami na vzájomný rast.
2. MANŽELSTVO NIE JE O TVOJOM ŠŤASTÍ.
Hoci táto veta vyjadruje podstatu manželstva, často trvá roky, kým ju pochopíme. Keď sa pýtam partnerov, prečo sa zosobášili, zvyčajne vravia: „Oženil som sa/vydala som sa, aby som bol štastný/šťastná“. Avšak manželstvo nie je zázračnou skrinkou, z ktorej sa dá na počkanie vytiahnuť šťastie. Koniec koncov, keby to tak bolo, neexistovali by rozvody. Manželstvo je o snahe celou svojou silou hľadať šťastie pre toho druhého. Moje šťastie by malo byť založené na šťastí tých, ktorých milujem: mojej ženy a detí. Akonáhle prijmeš tento fakt a tvoje vzťahy k druhým ľudom sa budú zakladať na snahe urobiť ich šťastnými, zistíš, že vaše manželstvo kvitne a uvidíte plody jeho svätosti.
3. KOMUNIKÁCIA JE EFEKTÍVNEJŠIA NEŽ TICHO. VŽDY.
Túto pravdu by sme možno mohli parafrázovať: ticho je formou komunikácie. Ticho zvyčajne predstavuje znak nepriateľstva a nezáujmu, ktorý postupne nevyhnutne vedie k zániku vzťahu. Problémom je, že postoj mužov a žien ku komunikácii, keď sú v strese, je diametrálne odlišný. Zatiaľ čo sa ženy zúfalo potrebujú vyrozprávať niekomu zo svojich pocitov, pre mužov to predstavuje tú poslednú vec, po ktorej v danej situácii túžia. Koľkokrát však tento jednoduchý príklad vedie k tomu, že manželky vnímajú ticho ako znak manželovho nezáujmu, a muži zas berú manželkinu snahu o rozhovor ako hrozbu. A lekcia zo života: keď je moja manželka v strese, vypočujem ju bez toho, aby som ju prerušoval, opravoval, či chcel bezhlavo riešiť jej problémy. Už len to, že ju počúvam a zaujímam sa jej pomôže, aby sa na to, čo ju ťaží, pozrela z inej strany. Keď som nervózny ja, vedie ma k tomu, aby som sa upokojil a spoločne sa o mojich problémoch porozprávame.
4. RASTIEŠ V SLUŽBE INÝM.
Ďalšou nádhernou pravdou je, že manželstvo je spoločenstvom slúžiacich. Keď ja slúžim svojej manželke a ona slúži mne, obaja z toho profitujeme. Avšak hlavne my muži často nechápeme, prečo sa ženy starajú o domácnosť takmer inštinktívne, a, musíme si uznať, veľakrát nám to takto vyhovuje. Toto je tiež jedna z oblastí, o ktorých spolu nevieme komunikovať. Ženy si totiž myslia, že keď v tejto službe budú pokračovať, my si to všimneme a budeme chcieť priložiť ruku k dielu. Bohužiaľ, takto to nefunguje. K tomuto postoju ma jednoznačne vedú nasledovné dve zistenia. Prvou vecou, ktorú mi moja manželKa povedala v nie príliš priateľskom tóne bolo, že si neuvedomujem, čo všetko robí ona pre mňa, a čo nerobím ja. Druhou udalosťou bolo narodenie nášho dieťaťa. Keď sa manželka zotavovala po cisárskom reze, staral som sa o ňu a na vlastnej koži som pocítil, aké úžasne pravdivé sú slová nášho Boha: „Blaženejšie je dávať, ako prijímať.“ (Sk 20,35). Toto je skutočnosťou, ktorú by sme si mali každý deň pripomínať a ponúkať seba v službe svojim najbližším.
5.KONFLIKT NIE JE ZNAKOM NEFUNKČNÉHO PÁRU.
Úprimne, povedal by som, že práve opak tohto výroku je pravdivý: absencia konfliktov je znakom toho, že ste to obaja vzdali. Páry, u ktorých občas dôjde ku konfliktu, sú vzťahom, v ktorých majú partneri možno občas odlišné názory, ale rovnakú dôstojnosť. Ako som už spomenul na začiatku, mozaika života je zložená z malých kúskov veľkej snahy a absolútne ticho je azda akurát tak na cintoríne. Manželstvo bez konfliktov upadá. To však samozrejme neznamená, že v snahe oživiť naše vzťahy musíme konflikty umelo vyvolávať. Naopak, mali by sme si byť skrátka vedomí, že všetci sme ľudia a robíme chyby, takže prípadné konflikty sa jednoducho môžu objaviť. A keď k takej situácii dôjde, môžeme ich prijať ako príležitosť učiť sa a milovať ešte viac.
6. PRE PLODNÉ MANŽELSTVO SÚ POTREBNÍ TRAJA: ON, ONA A BOH.
Spomenul som, že manželstvo je sviatosťou? Sviatosti sú účinnými znakmi milosti! Človek ho však musí dennodenne obnovovať, a to nie len so svojou polovičkou. Manželské sľuby by mali byť pred Bohom každý deň obnovované, aby v nás Jeho milosť mohla pôsobiť. Ako? Každodennými maličkosťami: uvedomovaním si, že manželstvo trvá navždy; uprednostňovaním svojho manžela/manželky pred svojimi potrebami; vžitím sa pri komunikovaní do pozície svojho partnera; službou tomu druhému; a pochopením, že problémy sú príležitosťou od Boha na to, aby sme sa cez ne vzájomne posväcovali. Tieto ideály sú dosiahnuteľné, ak Boha do svojho vzťahu neustále pozývame. Modlíme sa spolu a s našimi deťmi, zúčastňujeme sa svätých omší, a nachádzame odpustenie v Jeho objatí vždy, keď veci nejdú podľa plánu.
Pravidelné poskytovanie času pre Boha má v manželstve hmatateľné dôsledky. Steve Bollman vo svojej knihe uvádza výsledky prieskumu, podľa ktorého páry, ktoré sa každý týždeň spolu zúčastnia svätej omše, majú o 60 % nižšiu mieru rozvodovosti než tie, ktoré do kostola nechodia vôbec.
7. DETI SÚ DAROM, KTORÝ NÁM ZVERIL BOH.
Ach, ako to sme to len s manželkou pocítili na vlastnej koži. Naša prvá dcérka zomrela deň po narodení. „Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené“ (Job 1,21)! Ale je rozdiel tento fakt povedať a tento fakt prijať. Našou úlohou ako rodičov je viesť deti na ceste k svätosti, nič viac, nič menej. Presne to sme s naším prvým dieťaťom urobili. Potom do tohto nášho poslania prišli naši traja synovia, ktorých cesta je oveľa dlhšia. Našou jedinou útechou po smrti dcérky bolo vedomie, že dosiahla svätosť a šťastie, nekonečné šťastie, také, ktoré by sme jej my nikdy nedokázali dať. Čo to však znamená pre manželstvá, ktoré tento dar nedostanú? Aj tieto páry majú poslanie od Boha. Buď tým, že budú na ceste k svätosti viesť deti iných ľudí prostredníctvom adopcie, alebo budú aktívnymi členmi farského spoločenstva.
8. DOBRÉ MANŽELSTVO JE SPOJENIE DVOCH ĽUDÍ, KTORÍ VEDIA ODPÚŠŤAŤ.
Človek, ktorý nevie odpustiť, sa podobá človeku, ktorý pije jed a spolieha sa, že nezomrie. Nedáva to zmysel, však? Žiadať o odpustenie vyžaduje veľkú dávku pokory, odpustiť vyžaduje veľkú dávku milosrdenstva. „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec“ (Lk 6,36). V manželstve to predstavuje veľkú pravdu. A odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom. Nemôžeme žiadať Boha o odpustenie, pokiaľ nechceme odpustiť nášmu manželovi/manželke! Keď odpustíme, vyjadrujeme odpustenie skrze zmierenie. Zároveň sa pre deti stávame vzorom, ako byť pokorný a milosrdný.
9. MANŽELSTVO PONÚKA MOŽNOSŤ ÚPLNÉHO OSOBNÉHO NAPLNENIA
Tento fakt sa často nespomína, pravdou však je, že manželstvo je úžasné! „A Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1,27). Je prirodzené, že hľadáme niekoho, kto nás dopĺňa. V manželstve to môžeme zažiť v dokonalosti a harmónii. Tertulián vraví: „Aké jarmo to majú dvaja veriaci spojení jedinou nádejou, jedinou túžbou, rovnakým spôsobom života a tou istou podriadenosťou? Obaja sú deti jedného Otca. Nijaký rozdiel ducha ani tela, ale naozaj dvaja v jednom tele. Kde je jedno telo, je aj jeden duch.“ Všetko to podčiarkuje veľkú pravdu: ak sa chceme vzájomne dopĺňať, musíme darovať časť zo seba tomu druhému. A na to, aby sme toho boli schopní, sa musíme vedieť vzdať prospechu čisto pre seba. A to nie je niečo, čo sa dá kúpiť v obchode. Naopak, potrebná je k tomu zrelosť a vyrovnanie, ktoré si vyžadujú veľa času a modlitby.
Autor: Andrés D' Angelo
Preklad: Veronika Teťáková
Zdroj: https://catholic-link.org/9-tips-to-help-your-marriage/
