Psychologické štúdie manželstiev prebiehajú od 70. rokov a za tie roky veda priniesla viaceré objavy. Sú nešťastné páry všetky nešťastné svojím jedinečným spôsobom alebo zlé manželstvá majú všetky niečo spoločné?
Jedným zo psychológov, ktorý sa tejto problematike venuje, je John Gottman, ktorý venoval posledných 40 rokov práve štúdiu tisícok manželských párov aby zistil, čo robí vzťahy funkčnými z vedeckého pohľadu. Takto sa v jeho laboratóriu striedali páry, ktoré Gottman napojil na elektródy a rozprával sa s nimi o ich vzťahu, zatiaľčo meral ich fyziologické reakcie. Po rozhovore šli páry domov a na rovnaký rozhovor sa vrátili po 6 rokov.
Z údajov, ktoré v tejto štúdií zistili, je možné páry rozdeliť do dvoch kategórií: majstri a katastrofy. Majstri boli šťastní aj po 6 rokoch manželstva. Katastrofy sa buď rozišli, alebo fungovali v chronicky nešťastných manželstvách.
Z tisícov prípadov, ktoré prešli Gottmanovým laboratóriom zistil, že čím boli páry pri rozhovore fyziologicky aktívnejšie, tým skôr sa ich vzťah rozpadol.
Z porovnávaní údajov týchto dvoch skupín sa zistili viaceré rozdiely. Páry zo skupiny katastrôf vyzerali počas rozhovoru pokojne, ale ich fyziológia rozprávala iný príbeh. Ich tep bol zrýchlený, potili sa a mali zvýšený prietok krvi. Z tisícov prípadov, ktoré prešli Gottmanovým laboratóriom zistil, že čím boli páry pri rozhovore fyziologicky aktívnejšie, tým skôr sa ich vzťah rozpadol.
Čo má ale s týmto všetkým spoločné fyziológia? Problém spočíva v tom, že páry zaradené do kategórie katastrôf prejavovali všetky známky inak evolučne dôležitého stavu “útok, alebo útek”. Ich vzájomná konverzácia spôsobovala v ich tele reakciu, ako keby stáli zoči voči predátorovi.
Dokonca keď tieto páry rozprávali o príjemných veciach, ktoré spolu vo vzťahu zažili, ich telá boli stále pripravené na útok. Tento stav zvyšoval ich srdečnú frekveciu, čo spôsobovalo vyššiu agresivitu voči sebe navzájom.
Páry zo skupiny majstrov naopak vykazovali veľmi nízku fyziologickú aktivitu. Boli kľudní a takpovediac na rovnakej vlne, čo sa prejavilo na jemnom a srdečnom správaní dokonca aj pri negatívnych témach. Treba povedať, že problém nie je v tom že páry zo skupiny majstrov mali lepšiu genetickú predispozíciu, ide o to, že vedome dokázali vytvoriť prostredie dôvery, vďaka ktorému sa obaja dokázali cítiť emocionálne aj fyziologicky pohodlne.
Treba povedať, že problém nie je v tom že páry zo skupiny majstrov mali lepšiu genetickú predispozíciu, ide o to, že vedome dokázali vytvoriť prostredie dôvery, vďaka ktorému sa obaja dokázali cítiť emocionálne aj fyziologicky pohodlne.
V roku 1990 vytvoril Gottman novú štúdiu, v ktorej mal za cieľ nájsť detaily spôsobujúce buď šťastný vzťah, alebo katastrofu. Pozval 130 čerstvo zosobášených párov stráviť deň do svojho laboratória z ktorého vytvoril naozaj pekný "bed&breakfast" lokál. Sledoval tak bežnú aktivitu párov vo voľnom čase ako varenie, upratovanie, počúvanie hudby, stravovanie a komunikáciu. Štúdia objavila kritické faktory, ktoré sú základným dôvodom toho, prečo niektoré páry vydržia, zatiaľčo iné nie.
Počas dňa sa partneri pokúšali o vzájomnú interakciu, ktorú Gottman nazval “ponuky”. Ak bol napríklad partner vášnivý vtáčkar, a všimol si vonku vzácny druh vtáka, povedal nadšene svojej žene aby sa pozrela. Treba si uvedomiť, že tu nejde len o komentovanie vtáka, ale hlavne o očakávanie spätnej reakcie od manželky, ktorá odpovedaním ukazuje záujem a podporu.
Takýchto “ponúk” zaznamenali v tejto štúdií nespočet. Reakcie na ponuky sa dali rozdeliť do dvoch kategórií: prijatie ponuky, alebo odmietnutie ponuky. Prijatie ponuky predstavovalo jednoduché prejavenie záujmu, zatiaľčo odmietnutie predstavovalo ignoráciu, alebo nezúčastnenú reakciu. Napriek tomu, že sa zdá, že ide o nepodstatnú komunikačnú vsuvku o vtákovi za oknom, skrýva sa za ňou dôležitý ukazovateľ zdravosti vzťahu.
Páry, ktoré sa po 6 rokoch rozviedli, reagovali prijatím ponuky iba v 33 percentách. Zatiaľčo páry, ktoré po 6 rokoch stále vydržali, reagovali prijatím ponuky až v 87 percentách. Pozorovaním týchto interakcií je možné predpovedať s 94 percentnou úspešnosťou, či zvolený pár skončí za pár rokov šťastný, alebo sa ich vzťah rozpadne. Väčšina závisí od atmosféry, ktorú partneri spoločne prinášajú do svojho vzťahu. Buď je to láskavosť a štedrosť, alebo kritika a nepriateľstvo.
Väčšina závisí od atmosféry, ktorú partneri spoločne prinášajú do svojho vzťahu. Buď je to láskavosť a štedrosť, alebo kritika a nepriateľstvo.
Druhým veľkým rozdielom medzi majstrami a katastrofami je spôsob vnímania partnera. V skupine majstrov partneri prejavujú istý mentálny zvyk hľadať na partnerovi veci, ktoré si môžu vážiť a sú za ne vďační. A zo štúdie je evidentné, že tento prístup nie je náhodný, ale cielený. V skupine katastrôf sa deje presný opak. Mentálny zvyk partnerov je nastavený na hľadaní partnerových chýb a ich kritizovania.
Opovrhovanie partnerom, je hlavným dôvodom rozpadu vzťahov. Ľudia, ktorí sa sústredia na kritizovanie svojich partnerov prehliadajú až 50 percent pozitívnych vecí, ktoré spravili a vidia negativitu aj tam kde nie je. Ľudia, ktorí úmyselne ignorujú svojho partnera, alebo reagujú naňho nezúčastnene podkopávajú svoj vzťah tým, že v partnerovi vzbudzujú pocity bezcennosti a prehliadania.
Štúdia nezávislá od Gottmanovej zistila, že láskavosť je najdôležitejším predvídateľom spokojnosti a stability manželstva. Láskavosť dáva partnerom pocit starostlivosti, pochopenia a ocenenia.
Láskavosť na opačnej strane vzťah partnerov upevňuje. Štúdia nezávislá od Gottmanovej zistila, že láskavosť je najdôležitejším predvídateľom spokojnosti a stability manželstva. Láskavosť dáva partnerom pocit starostlivosti, pochopenia a ocenenia. Problém je, že láskavosť nie je niečo s čím sa narodíte, teda nie je možné sa vyhovárať na genetickú výbavu. Byť láskavý vo vzťahu je stálou a náročnou úlohou.
Výsledok štúdie má pre každý pár na svete jasné posolstvo: Ak chcete mať stabilný a zdravý vzťah, pracujte pravidelne na láskavosti.
Výsledok štúdie má pre každý pár na svete jasné posolstvo: Ak chcete mať stabilný a zdravý vzťah, pracujte pravidelne na láskavosti. Pod láskavosťou si väčšina predstavuje štandardné veci ako kupovanie darčekov, alebo masáž chrbta, ale ako bolo spomenuté vyššie, láskavosť sa týka viac každodenných interakcií s partnerom začínajúc aj tou na prvý pohľad najnepodstatnejšou komunikáciou a vašou reakciou na ňu.
Ďalšou dôležitou vecou, pod ktorou si môžeme predstaviť láskavosť je zdieľanie radosti.
Páry zo skupiny katastrof vykazovali neschopnosť zdieľať dobré správy svojho partnera. Pri oznámení správy z ktorej mal partner radosť, druhý partner buď reagoval nezúčastnene pozeraním na hodinky, alebo uzavretím konverzácie spôsobom “To je super” a pokračovaním v dovtedy vykonávanej činnosti.
Často počúvame, že je najdôležitejšie aby partneri pri sebe stáli v ťažkých a nepríjemných okolnostiach. Ako ale ukazuje ďalšia štúdia (Gable, 2006), ešte dôležitejšie sa ukazuje stáť pri sebe pri radostných a príjemných okolnostiach. Reakcia na partnerove radostné správy môže mať dramatický dopad na celý vzťah.
V danej štúdií boli špecificky skúmané reakcie párov na pozitívne správy partnera. Opäť ide o obyčajné každodenné komunikačné záležitosti, no ako ukázala štúdia, reakcia na ne má kritický dopad na vývoj vzťahu. Dva mesiace po štúdií, znovu kontrolovali páry, ktoré sa na nej zúčastnili a jediný rozdiel medzi tými čo boli ešte spolu a tými, ktorí sa rozišli bol spôsob reakcie na partnerovu dobrú správu. Tí, čo zostali spolu prejavili partnerovi úprimný záujem a spoločne zdieľali jeho radosť. Tí, ktorí sa rozišli neprejavovali záujem vôbec, alebo reagovali nezúčastnene.
Samozrejme existuje veľa dôvodov prečo ľudské vzťahy zlyhávajú, ak sa ale pozriete na základnú podstatu rozpadu vzťahov, nájdete v nej vždy stratu láskavosti. Keď sa spojí bežný každodenný stres so starosťami o deti, s kariérou, s priateľmi a mnohými inými, často sa vo vzťahu začne vytrácať romantika a intimita, čo spôsobuje stále menšie úsilie, ktoré vkladajú partneri do vzťahu, až nakoniec malicherné výhrady voči sebe spôsobia ich rozchod.
Netreba teda hľadať žiadne zázračné rady v dámskych magazínoch, stačí byť k sebe láskavý a štedrý.
Vo väčšine manželstiev klesá dramaticky spokojnosť a naplnenie už po prvých rokoch spoločného žitia. Ale u párov, ktoré v manželstve nielen vydržia, ale žijú šťastne dlhé roky je základom ich úspechu vždy vzájomná láskavosť a štedrosť. No ako vidno, niekedy je tá najjednoduchšia vec zároveň aj tou najťažšou, hlavne keď sa dostáva do konfliktu s našim egom.
Autor: Michal Hornák
