Spomenuli sme tri mestá (na Slovensku), v ktorých sa nám podarilo byť s vami a spoločne s ďalšími lídrami vám žehnať nielen do vašich vzťahov, ale aj do všetkého, čo momentálne žijete.
My sme z tohto ročníka tour vnímali veľkú nádej, povzbudenie a milosť. Vidieť toľkých ľudí chváliť jedného Boha, nášho dobrého Otca a zároveň si žehnať navzájom.
Ak si nemal možnosť byť v zákulisí, tak toto si síce nemohol vidieť, ale počas celého večerného programu tam bol niekto, kto mal nad tebou zdvihnuté ruky a v modlitbe chválil Otca za teba, za to, že si v ten večer prišiel a ten človek prehlasoval požehnanie do tvojho života…
...počas celého večerného programu tam bol niekto, kto mal nad tebou zdvihnuté ruky a v modlitbe chválil Otca za teba, za to, že si v ten večer prišiel a ten človek prehlasoval požehnanie do tvojho života…
To, čo možno nie vždy tak dobre vidno v projekte Bezhraničná láska, je backstage (pochopiteľne, nedá sa všetko zdieľať verejne). Avšak často ako ľudia cítime v tíme vyčerpanosť, niekedy až vyhorenie… veľa nápadov strieda pocit, že na to nestačíš… a ako tak kráčaš v nákupnom centre vyrolluje sa pred tebou ''Nevzdávaj to!''
Chceli sme… veľakrát… ale niečo v nás bolo vždy silnejšie.
Svet nám hovorí, že ak máme niečoho málo, máme si to nechať pre seba, ako ten frajer, ktorý dostal ''len'' 1 talent (Mt 25, 14-31).
Toto, však, nie je Boží princíp (sorry bro)…
Tak my len toľko, že bolo pre nás cťou byť s vami v Žiline, Banskej Bystrici a v Bratislave a žehnať vám!
Ďakujeme samozrejme aj organizátorom Godzone tour 2022, ktorí to sami nevzdali a veríme, že to prinieslo mnohé milosti, veď čítajte! Takto prežili Godzone tour členovia nášho tímu, ktorých sme stretli.
Marco a Mia Vlčíkovci (Žilina): ''Ahojte, tak v prvom rade, sme radi, že sme tam stretli vás dvoch. Už to sa nás dosť dotklo ?. No, ale samozrejme sa nás dotkla bázeň pred tým, ako dal Boh múdrosť, tvorivosť, a tiež silu vykročiť, do sŕdc tých ľudí v pozadí - je to úžasné vidieť a vnímať. Lebo to, že sa rozhodli rozmnožovať talenty je Božie. Takže v prvom rade asi to a v druhom rade to dielo samotné a výsledok všetkého toho. V celom tomto diele bolo cítiť radosť, nádej, slobodu, odvahu a jednotu, no a po zdieľaní sa s priateľmi, ktorí tam boli prvýkrát a sú v podstate ''svetsky'' divoko žijúci, sme ďakovali Bohu za to, ako sa ich dotýkal a mocne hýbal s ich srdciami. Riadne sme boli ohromení z ich svedectiev a to bol vek od 17 r. do 57 r. - čiže široké spektrum ľudských sŕdc. Takže sumár sumárum - vďačnosť za to, že Boh v každom čase vie vzbudiť a povzbudiť svoj ľud, aby povstal a mal odvahu ísť ďalej a nevzdať to.''
Alžbetka a Paťo Solárovci (Bratislava): ''Tento rok bol Godzone úplne taký iný... lepší, plnší, obsahovejší, pre mňa (Alžbetka) úplne skvelý... Asi najviac sa mi páčil ten nuncius, ale aj to, ako radili za sebou pesničky, aj tak bol perfektný. A úplne top bola tá fotostena so struhákmi. ?
(Paťo) Páčila sa nám myšlienka, že keď to chceš vzdať, niekedy stačí ísť domov, dobre sa najesť a dobre sa vyspať. ? Niečo tak ľudské a jednoduché!''
Lucka Vojtasová (Banská Bystrica): ''Ja som v podstate ani nemala v pláne ísť na Godzone. No napísal mi jeden kamarát, že hľadajú lokálnych dobrovoľníkov a ja som najskôr na to napísala, že sa na to vôbec momentálne necítim a on, že dobrovoľníctvo nie je o cítení, a v tom som tak vnímala, že fakt ma pravdu. Neni to o nás a o tom ako sa cítim. Tak som v sebe tak vnímala, že áno mám tam ísť aj keď som sa toho obávala ako to zvládnem, čo tam budem ja robiť a ani som nevedela čo budem robiť. Nakoniec som sa dozvedela, že ideme do domova k starým ľuďom… No bolo to tam iné, zažila som tam momenty, kedy som cítila, že Pán si nás vie použiť vo veciach, ktoré by sme za normálnych okolností sami nevedeli urobiť, nevedeli byť pre druhých, lebo sme napr. unavení, máme veľa svojich problémov. No, tam v tom domove pre dôchodcov som cítila Božiu prítomnosť a to, že áno mám tu teraz byť. A tá atmosféra, ktorú zo sebou doniesli tí, čo takto chodili celý týždeň bola fakt neskutočná. A vidieť tú radosť v očiach tých, čo sú už veľakrát zabudnutí a nikto sa o nich nezaujíma.
A oslovilo ma presne to, že nevzdávaj sa.... Lebo mávam také chvíle keď mám chuť to vzdať lebo mám pocit, že všetko ide dookola a stále sa motam a motam v tom istom a nikam to nevedie… no potom som počula jedno slovo od biskupa Haľka myslím, že naše kráčanie je ako kráčanie po točitých schodoch... máme pocit, že sa točíme dookola, no zároveň stúpame hore… aj keď možno pomaly, ale ak sme rozhodnutí kráčať za Ježišom, tak ideme smerom hore a je dôležité nevzdať sa.
Godzone...program, a tak ...tam som sa možno nevedela sústrediť až tak ...nevedela som tam byť akosi v takej modlitbe, tak sa radovať, ale aj to je niečo, čo je možno potrebné v mojom živote, lebo áno, neni všetko o emóciách.
A pre mňa boli vzácne stretnutia… s vami a s ostatnými, ktorých som stretla… a niektorých som tam ani nečakala... takže, aj keď som tam nebehala celá vyradostená a šťastná, tak aj tak to bol čas, za ktorý som vďačná. A ten program bol skôr možno hlavne na zachytenie ľudí ''z ulice''. Už si ani veľmi nepamätám na svedectvá… no veľmi ma oslovila myšlienka nevzdávaj to.''
Vlado Plášek SDB (Banská Bystrica): ''Tento rok som bol na Godzone prvýkrát. Teda, ak nepočítam online verziu cez Koronu. ? Pôsobím ako saleziánsky kňaz v Banskej Bystrici, tak som oslovil birmovancov a išiel som s nimi. Mnohí tam aj tak chceli ísť. Nakoniec nás bola skupinka asi 15-tich mladých. Oslovilo ma koľko mladých prišlo (najmä 9 r. ZŠ - 2 r. SŠ) a ich nadšenie. Program bol výborný: Martina Dvornického mám veľmi rád, husle a ľudová nôta boli krásne, požehnanie z knihy Numeri oslovujúce, slová kňaza Marcela jasné a zasahujúce, radosť účinkujúcich autentická… potešil som sa stretnutiam s bývalými žiačkami čo som učil, ďalej čerstvými manželmi, alebo aj účinkujúcimi (Dávid, Julo). Myslím, že Boh prehovoril aj do môjho života, hoci som už starší ? a tešil som sa z kvalitného prevedenia na oslavu Boha a radosti mladých, ktorí prišli. Ďakujem všetkým, čo tohtoročný Godzone pripravili.''
